V SDKÚ prestali myslieť a začali intenzívne zabúdať. Tento proces postupnej sebadeštrukcie nastal v momente, keď sa väčšina predstaviteľov tohoto subjektu začala mylne domnievať, že po Mečiarovi už žiaden Mečiar nepríde. Začali sa správať ako dedinčania v komunálnej politike. Akoby už dejiny politiky veľkej skončili a všetko sa malo točiť iba okolo výstavby ciest a opravovania chodníkov (nemožno ale zabúdať na fakt, že SDKÚ malo zásadný podieľ na vstupe SR do EÚ a NATO).
Momentálne sa v SDKÚ deje to, čo všade tam, kde je hľadaná zástupná téma pre zdôvodňovanie príčin prúserov. Vraj "ak sa vymení jeden človek za iného, alebo viacero ľudí pôjde pod inú značku, tak bude dobre". Tento zjednodušený pohľad subjektu na seba je ukážkou politického amaterizmu a slabej sebareflexie. A k tomu všetkému treba pripočítať aj chronickú lenivosť a sklon k odkladaniu riešení problémov na POTOM... Presuny nepomôžu tam, kde chýba idea a chuť pracovať profesionálne.
Nezanedbateľné sú taktiež stresové mechanizmy predsedu SDKÚ, ktorý s prilepeným mobilom k uchu často nevie, či je dievča, alebo chlapec. V takejto situácii nevie nájsť rovnováhu medzi faktami, ilúziou a tvorivosťou. Realizuje automatizované herné situácie, pričom verejne (deklaratívne) reaguje značne asexuálne.
Kvalitný politik - predseda by mal byť hercom a režisérom zároveň. Ak chce byť úspešný, musí mať schopnosť zaujať publikum. Nie však iba na jednu "divadelnú" sezónu. Dnešný predseda SDKÚ je HASIČ, ktorý vidí oheň až vtedy, keď sa tento zmení (zmenil) na POŽIAR.
Lenže takmer všetky parlamentné opozičné subjekty sa nachádzajú v základnej škole politiky, niekde na prvom stupni. Tešia sa až zazvoní, bude krátka prestávka a dajú si šluka na WC (cigaretka na dva ťahy). Následne cez hodinu ukazujú ramená, lebo veď sa "už" dostali k písmenku C.
Pre vytvorenie záujmu o tú-ktorú stranu potrebuje volič vhodný podnet. Nevhodným podnetom je "snaha" strany o unudenie voliča, prípadne pokus o jeho uspanie. V spánku volič len ťažko presunie svoju telesnú schránku k volebnej urne. Keď však náhodou precitne, tak cestou môže nájsť úplne iný Smer.
Politická strana musí fungovať na spôsob: Kľúč a zámok. Ak ale kľúčik nepasuje kam pasovať má, tak dvere sa neotvoria. Strana nedostane to, čo chce: MOC.
A moc sú nie len peniaze, ale aj uplatňovanie svojej hodnotovej a politickej podstaty na vládnej, alebo "aspon" na parlamentnej úrovni.
Mimo moci a parlamentu môže fungovať aj občianske združenie, ktoré sa zaoberá dopadaním slnečných lúčov na vodnú hladinu.
