Slovenská "pravica" a "ľavica" - Hra na politický zápas pokračuje

Ukazovanie na "nesplnené sľuby" vládnej strany nestačí. Volanie po "zjednotení pravého spektra" nielenže nestačí, ale je naviac kontraproduktívne. Na Slovensku neexistuje autentická pravica, ktorá by mala (okrem kritiky voči Ficovi) jasne zadefinované hodnotové ciele. A naviac... bolo by načase si povedať, čím v podmienkach tejto rozmerom malej krajiny je (nie je) pravica a ľavica. Slovenská politická scéna pripomína deti v letnom tábore. Tie sa hrajú hru na povolania. Hra je to síce pekná, no stále ide iba o hru. Naše (politické) dospelé "deti" majú svoje "hranie sa" v celku slušne zaplatené, takže diváctvo by očakávalo zlepšenie výkonov. K zlepšeniu by mohlo dôjsť len vtedy, ak by v Podtatransku jestvovalo k výkonom tlačiace konkurenčné prostredie. Myšlienková konkurencia je dlhodobo v "kóme" a tá politická je priam "impotentná", neschopná aspon "chvíľkového prekrvenia". Nezaujatý pozorovateľ si môže s kľudom položiť otázku, či pseudopravica a pseudoľavica netvoria jednu zohratú skupinu, ktorá predstiera, že vedie vzájomný politický zápas, virtuálne útoky na dve virtuálne bránky. Najmä po predčasných voľbách 2012 už začínajú byť slovné prestrelky "pravice" a "ľavice" podozrivo nudné, meniace sa na každodenné klišé. Je evidentné, že Smer - SD potrebuje "opozíciu" na profilovanie sa pred voličstvom. A je nad slnko jasné, že "opozícia" potrebuje Smer - SD na to isté. Táto skutočnosť by snáď ani nevadila, ak by nešlo iba o spomenuté profilovanie sa. Hra na politický zápas pokračuje a nejeden Slovák (ktorý ešte má chuť na sledovanie "politického diania") neprekukol zmysel hry. Otázne je, kde sa podela dôsledná politická analýza na dianie - nedianie v SR. Kde sú kvalitní politickí pozorovatelia? A kde je žurnalistická kvalita? Prečo sa väčšinová obec novinárska nevie vyhrabať zo svojich komentátorských šablón? Potrebuje snáď písanie pre písanie? Potrebuje si splniť svoju písaciu dennú normu? Politický analytik a žurnalista by sa nemali správať ako zamestnanecké typy, ale ako tvorivé osobnosti. Svoje profesie by nemali považovať za povinné chodenie do roboty, kde sa cvaká karta, ako v továrni. A politici by následne voči spomenutým profesiám mali mať rešpekt. Nielenže ho nemajú, ale ešte sa aj posmešne uškŕňajú. Vedia, že v podmienkach Slovenska žiadna dôkladná analýza politickej scény nejestvuje. Podobne tak analytik a novinár vedia, že nejestvuje hodnotovo profesionálna slovenská politika. Takéto vzájomné "pôsobenie" je priam devastačné a nemorálne. Jediné, čo už generuje, je trápne ticho... Žiadna racionálna odozva.Ak sú niektoré historické obdobia bohaté na zmysluplné udalosti a nebodaj na "rodenie" osobností, teraz tomu tak nie je!