Momentálne vznikajú nové politické strany iba podľa názvu. Ich predstavitelia vedia dobre, že zapôsobia iba a len staré postupy a už spomenuté slovné klišé. Opäť sa možeme dočítať o slušnosti v politike, o potrebe potlačenia korupcie, či o hľadaní tej hodnotovej orientácie, ktorá by ľudí zbližovala. Množstvo fráz o srdciach, ľudskosti, zbližovaní. Ako v kostole pri kázni. Ak sa chce stať "nová" politika novou, nemala by sa hrať na kňaza, či národného terapeuta. A rozhodne by "nové" politické strany nemali tárať, že chcú lepšie riadiť krajinu. V systéme parlamentnej demokracie sa riadi (a niekedy doriadi) občan často sám. Na riadenie nepotrebuje ústredný výbor nejakej politickej strany. Nie sme v KĽDR.
Problémom slovenskej politiky (a nie len tej "novej") je tiež to, že sa neustále potrebuje profilovať na rečiach o pomáhaní ľuďom (niečo na spôsob prezidenta Kisku). Ak chce byť politická strana charitatívnou organizáciou, nech sa zmení na občianske združenie, ale nech sa nepchá do politiky. Politika nemá byť o charite, ale sem-tam aj o tvrdosti a silnom žalúdku.
Politika znamená taktizovanie. Politika je taktiež o prihrávaní skupinám, ktoré majú svoje prirodzené záujmy. Ako inak? Veď aj človek ako jedinec je o záujmoch a občas aj o podrazoch. Sme súčasťou živočíšnej ríše. A tá sa nemazná. Si proti, tak nebudeš kámoš. Politika nie je ani špinavá, ba ani čistá. Je (a má byť) chladne vypočítavá, aby dokázala samú seba udržať v kresle moci. Toto konštatovanie nie je nemorálne. Je o pohľade na ľudskú prirodzenosť.
Slovenská politická scéna nemá politikov profesionálov. Má politikov kazateľov, ktorí moralizujú, keď sa dostanú pred kamery a mikrofóny. Niet sa čo čudovať. Niet z čoho variť. Kvalitu sme nachali zničiť, alebo sme ju hnali kade ľahšie.
A čo známe "štandardné" politické strany? KHD vyhorelo. SDKÚ vlastne neexistuje. Matovič predstiera, že je duševne vyrovnaný. Smer - SD nachádza stále nové vyvrcholenia svojho politicko-mentálneho suterénu. O SaS škoda hovoriť a ostatné "sa" veselo preskupuje.
Ak však zmeníme slovník a prestaneme nad sebou nariekať, možno sa dočkáme skutočne nevidieckej (neperiférnej) strany, ktorá bude otvorene hovoriť o tom, že hrá za seba a svojich voličov. Nebude sa priblblo odvolávať na ľud a akúsi všeobecnú politiku hodnôt, či politiku abstraktného zjednocovania. Mala by otvorene povedať, že kope za tie svoje názory, ciele a svoju skupinu.
Taká strana by sa nemala hrať na stranu spasiteľskú, s ambíciou predpovedať počasie na sto rokov dopredu.
Latka politickej kvality je položená tak nízko, že v budúcnosti sa dá už iba preskočiť!
V roku 2016 sa však veľkého skoku ešte nedočkáme...
