Uzamknutý opozičný dom

Slovenská (pseudo)opozícia svoju náruč otvára len v čase predvolebnom. Dňom vyhlásenia výsledkov parlamentných volieb sa deklarovaná možná spolupráca s občanom končí. Súčasnej opozícií výsledok volieb stačil na to, aby sa mohla intenzívne profilovať na politických hrách predsedu Smeru - SD a jeho družiny. Súčasná situácia jej v podstate vyhovuje. Pohodlne reaguje na suterénne vyhlásenia členov vládneho kabinetu. Predstavitelia takzvanej opozície sa (ako po lese) znudene túlajú po chodbách svojich straníckych sekretariátov a čakajú, či sa nestane zázrak (že by premiér uvažoval nad povalením vlastnej vlády?). Opozičná mentálna realita je takáto: Opozičníci vedia dobre, že ich stanícke domy musia byť uzatvorené pred akýmkoľvek nápadom, novinkou, niečim, čo má šťavu, korenie, energu, invenciu. Prečo? Ak by do ich domov vtúpila kreatívna postava, či "nebodaj" postavy, muselo by nutne dôjsť k poupratovaniu pomyselného domu, povymetaniu kútov a odstráneniu pavučín zo všetkých rohov. Stop poflakovaniu, stop vyčkávaniu na samozvýšenie preferencií, stop nudným tlačovkám, ktoré sa často podobajú na kar. Stop sebaoplakávaniu a tvrdeniu, že "arogancia Smeru - SD bráni v realizácií kvalitnej opozičnej politiky". Opozícia by mala konečne pomenovať samú seba. Mala by sa identifikovať s cielom svojho "snaženia" a nie iba kráčať po rozbitej ceste, ktorá pripomína zbombardovanú plochu. Na takej ceste môžete padať do kráterov, ale nikam nedôjdete. Cesta je možno lepšia ako Smer, no musí byť cestou. Takáto opozícia môže nadchnúť už len voliča (obrazne napísané) závislého na ľahkých drogách. V "triezvom stave" sa na "akčnosť" a neschopnosť opozície pozerá len ťažko. Nová, autentická opozícia sa nesmie tváriť ako opozícia pravicová. Ona pravicová byť musí. Musí byť skutočne antitotalitná. Musí dodržiavať pravidlá. Nesmie podliehať zmenám nálad podľa toho, kto sa ako ráno zobudil a kde. Predseda opozičnej strany by mal ráno najprv precitnúť a až potom vstať z postele. Opačný postup spôsobuje zlé celodenné reflexy na podnety. A tie slovenské si vyžadujú skoré ranné precitnutia. Nová, autentická opozícia sa nesmie nechať vťahovať do masmediálnych hier režírovaných z časti bulvárnou tlačou, z časti vyškolenou ex-eštebáckou obcou, ktorá krátko funfovala aj v SIS za vlády slovenského Caligulu. Nová, autentická opozícia nesmie hovoriť, že dom je otvorený pre každého človeka dobrej vôle. Dobrá vôla totiž nie je predpokladom zásadovej politiky. Dobrá vôla je možno užitočná medzi stenami kláštora, avšak nie v dome politiky. V dome politiky treba mať silný žalúdok, pevné nervy, vôlu, schopnosť empatie. V dome politiky si nesmie (pokial má dom stáť na pevných základoch) hovoriť kto chce, čo chce. Stranícka demokracia áno, ale odtiaľ - potiaľ. Žiadne platformy, žiadne tlachacie diskusné kluby. Platformy a presudodebaty v strane sú znakom jej skorej záhuby. Predzvesťou zániku sú nízke preferencie. Kto chce poraziť politického oponenta, ten nepotrebuje dobrú, ale pevnú vôlu. Pevná vôla je disciplína a tá je cestou k úspechu. Keď krajinu zachváti populizmus a nekompetentnosť, tak nepotrebuje opozičný "tvorivý pokoj", ale tvorivý nepokoj. Kľud a tvorivý pokoj potrebujú milenci počas milostných hrátok. Nie autentická opozícia.