Vláda odborníkov by musela byť zostavená z robotov...

Keďže ČLOVEK nie je naprogramovaný ROBOT a má svoje najosobnejšie záujmy, láka ho všetko, čo je pocitovo príjemné. "Zodpovednosť" sa končí tam, kde začína prirodzená túžba mať viac, ako je "aktuálna" osobná potreba. Keď Karol Marx blúznil o tom, že človek by mal mať iba toľko, koľko potrebuje, zabudol na to, že aj on (Karol Marx) je "iba" človekom. Tento pán pripravoval ľudstvo na dobu, v ktorej "bude mať každý podľa svojich potrieb". Lenže "tá" aktuálna potreba človeka je úmerná premenlivosti tej-ktorej situácie v jej materiálnej a sem-tam tiež nemateriálnej hodnotovej sfére. Človek je súčasťou živočíšnej ríše. Je žiadostivý, pôžitkársky a "celok" ho zaujíma viacmenej iba v momente, keď mu tento dáva prostriedky na uspokojenie už spomenutej osobnej (rodinnej - kmeňovej) potreby. Vo vysokej politike uvedené platí niekoľkonásobne, lebo svet politiky "sa točí" okolo veľkého balíka PRACHOV. A je úplne irelevantné, či je politik "ľavičiar", alebo "pravičiar". Je najmä manželom, otcom, milencom, fanúšikom kvalitného vína, či vegetovania na luxusnej pláži. Je človekom - nie robotom.Nejeden občan sníva o vláde odborníkov, ktorí by vedeli zabezpečiť "bezchybný chod štátu"... bez káuz a "prešľapov". Je však ale načase položiť si otázku: Kto by "robotov - odborníkov" na ich posty delegoval? Komisia ďalších robotov? Voľby sú voľby a v nich má rovanké slovo upratovačka zo základnej školy, ako aj profesor. Kto chce vládu "robotov - odborníkov", ten nech požaduje zavedenie diktatúry... Robot predsa v sebe nemá pocitovú zónu. Ako povedal klasik: Mýliť sa je ľudské, preto je diktátor neomylný.Táto úvaha nie je o tom, že človek by nebol schopný niečoho super dobrého, veľkolepého. Je o tom, že človek svoju mentálnu schránku uspôsobuje tej potrebe, ktorá mu práve vyhovuje, alebo ktorá vyhovuje tej "jeho" skupine. Človek nie je stroj a "štát" nie je liahňou robotov.Nežijeme predsa v Matrixe...