Naviac: Kandidát si uvedomuje, že volič vo svojej prapodstate netúži po pravdách a plnení sľubov, ale po tom, čo ho v danom momente (počas kampane) oslňuje. Aj Mikuláš Dzurinda počas volebnej kampane SDK v roku 1998 "oslňoval", keď sľuboval dvojnásobné platy. Dzurindovi však v tejto súvislosti nič nevyčítajme. Bol to volič, ktorý naletel, lebo naletieť chcel (len tak mimochodom: O zvyšovaní platov "ľudu" premiér nerozhoduje).
Platí ono známe: Moc slov je tesne viazaná s predstavami, ktoré slová v dave vyvolávajú a je úplne nezávislá na ich skutočnom zmysle.
Uvedené nie je ani tak o politike - politikoch, ale o ľudskej psychike. Tá sa rada oddáva automatizovanému uvažovaniu, prostredníctvom ktorého hľadá istoty.
V konečnom dôsledku by mal byť volič rád, ak kandidát - politik väčšinu sľubov nesplní...
Môže na neho nadávať a tvrdiť, že "politika je svinstvo".
A nájsť vinníka mimo miesta svojho bydliska je vždy úľava...
