celku, zhromaždený na jednom mieste? Môže niekto zodpovedne povedať, že národ má jedno celistvé, konzistentné vedomie? Môže niekto tvrdiť, že koná v záujme národa, keď na svoje (povedzme politické) konanie nedostal mandát od každého občana? Môže teda existovať relevantný národný, alebo štátny záujem? Snáď iba ako slovné klišé schované za osobným záujmom konkrétneho človeka, skupiny.
A čo Slovensko? Čo znamená veta: "chceme pracovať pre Slovensko, pre jeho napredovanie..." Kde začína a končí tá časť Slovenska, ktorú v abstraktnom zmysle prezentuje (napríklad) premiér SR? V skutočnosti rečník uvažuje nad tým, čo sa zmestí do oblasti jeho centrálneho (mentálneho) videnia. Nie celok, ale On a Jeho záujmová skupina sú (pre neho) prvoradé. Takéto konštatovanie sa zmestí do každého systému v akomkoľvek čase. Ide o "vec" hlboko ľudskú, nie iba hlboko politickú. Deklarovaný vzťah k veľkému celku je súčasťou už spomenutého rétorického klišé. Dieťa je po narodení obklopené najbližšou rodinou a nie národom. Doživotná záležitosť...
Až budem opäť počuť pretlak slov o napredovaní Slovenska, či jeho národno-štátnom záujme, spomeniem si na slová klasika: "záľuba vo frázach vzniká z neznalosti faktov, z neprítomnosti myšlienky a z nedostatku vlastného úsudku".
