Ani lepší, ani horší svet

Človeku, ktorý sa stal "obeťou" hranatého pojedača času zvaného televízor sa skutočne môže zdať, že maketa súčasného sveta neponúka nič lepšie, ako beznádej a strach. Takýto človek je často presvedčený, že svet 21. storočia je horší, ako napríklad svet storočia pätnásteho. Ibaže človeku pätnásteho storočia (vzhľadom na vtedajšie informačno - technické možnosti, alebo skôr nemožnosti) nebolo dopriate, aby v danej chvíli vedel, čo sa práve deje na "opačnej pologuli" planéty Zem. Preto nemohol porovnávať, či sa mu žije "ťažšie", alebo "lepšie", ako jeho rovesníkovi v krajine XY. Nemal takmer žiadne informácie, čo ho zrejme robilo šťastnejším (ak si "maličkosť" pomenovanú šťastie v zmysle chápania ľudstva ako "celku" vôbec uvedomoval). Zjednodušene napísané: svet 21. storočia nie je ani horší, ba ani lepší ako pred päťsto, alebo osemsto rokmi. Informačné "toky" sú však dnes tak prehustené a rýchle, že človeku takmer nedávajú pauzu vo vnímaní diania a tiež (bohužial) pseudodiania. Našou výhodou voči ľuďom predchádzajúcich storočí ale je, že vďaka okamžitým správam aspon čiastočne môžeme predchádzať problémom, ktoré na nás číhajú, prípadne sa môžeme poučiť na videných a odpočutých chybách a "chybách", ktoré sú súčasťou (často) nezamýšľaných dôsledkov. Tragické správy preto nemusia byť nutne iba zdrojom apatie a depresie, ale aj zdrojom poučenia, ktoré nebolo dopriate našim predchodcom z "doby kamennej".