"Boj" za nenarodený život, či za body v medializovaných kampaniach

Vladimír Palko ml. popisuje "svet interupcii", ako svet pochmúrny, takmer zločinecký. Palko a jeho priatelia "bojujú" za "nenarodený život", za život, ktorý sa vo svojej "prvopočiatočnej" forme "nemôže brániť a obhajovať". Niet pochýb o tom, že Palko a spoločenstvo jemu blízke majú dobrý úmysel. Faktom však je, že ide aj o už spomenutú agendu, na ktorej sa dlhodobo profilujú. Téma života a smrti je všeobecne (a najmä mediálne) lákavá. Dotýka sa samotnej podstaty existencie (neexistencie), vnímania všetkého naookolo, chápania (nechápania) vesmíru a tak ďalej a tak dookola. Odporcovia potratov taktiež vedia príliš dobre, že táto téma je háklivá, lebo sa ňou denne vo svete musia zaoberať (reálne - bolestne) milióny žien a ich partnerov. Odporcovia interupcii vedia, že ich postoj je sledovaný. A práve v tom (alebo aj v tom) je háčik. Ide viac o skutočne úprimný "boj za správnu vec", alebo o zbieranie bodov do medializovaných kampaní? Sú všetky tie "pochody za život" prejavom snahy o zlešovanie chodu sveta, či iba vypočítavou hrou, zameranou na manipulovanie citovou zložkou človečenstva? Toho človečenstva, ktoré je denno - denne zraňované medializovanou "skazenosťou sveta". V súvislosti s "nenarodeným životom" píše Palko o "barbarstve okolitej spoločnosti" a taktiež o "Mengeleho svete". "Zástancov" interupcii tak stavia na úroveň zvrhlého, nacistického chápania života, smrti, príčin a následkov. Podľa takého vnímania by zúfalá matka piatich detí, ktorá išla na potrat, mala mať pocit, že konala ako členka extrémistickej organizácie? Fanatickí odporcovia interupcii pôsobia na verejnosť práve takto. Snažia sa vyvolávajú v človeku odpor k sebe samému, k svojmu slobodnému rozhodovaniu sa. Snažia sa mu vsugerúvať, že vo svojej podstate je ničotný, hriešny a že nad ním je iba a len trestajúca "energia" zvaná Boh. Boh, ktorý trestá, rozhoduje a zas trestá, v nekonečnom príbehu existencie. Ak je však človek iba hriešnou bytosťou, tak čím je potom Boh? Časť kresťanskej obce (spomínaná v tomto článku) preukazuje svoju "lásku k životu" v ďalšej kapitole svojej agendy. V postoji k homosexuálom. Podľa nich je homosexualita chorobou, hriechom. Homosexuál (čuduj sa svete tiež božie dielo) je vraj hriech. Treba ho "liečiť". Netreba však potom liečiť aj autora tohoto diela? Je príčina matkou dôsledku? Negatívny postoj k homosexuálom je postojom ľudí, ktorí sa na svet pozerajú zjednodušene, ako na plochú dosku, nesenú veľkou korytnačkou. Podobne povrchne (a často účelovo bojovne) sa pozerajú na tému interupcii. Na záver si dovoľujem dva krát odcitovať Alberta Einsteina: "Verím v Boha, ktorý sa zjavuje v harmónii všetkého, čo existuje. Nie však v Boha, ktorý ovláda osud a ľudské skutky". "Pre prostého človeka je Boh bytosťou, v ktorej ochranu dúfa a ktorej trestu sa obáva. Je to sublimácia pocitov, podobných pocitom dieťaťa voči otcovi".