História nie je majetkom historikov - profesionálov

Historik je totiž tiež len človek. Na historické udalosti nazerá z pohľadu subjektívneho, lebo udalosť mnohokrát nevie osobne ohmatať. Môže sa iba domnievať, že scenár určitej udalosti z 13. storočia je (aspon zhruba) "presnou" kópiou popisovaného deja v "múdrej" knihe. Medializované diela a "diela" historika sú často brané vážne (veď je to historik). Lenže realita je interpretáciou reality, ktorú si premietame v hlave podľa svojho gusta (napísané zjednodušene). Jeden historik považuje činy Jozefa Tisa za pozoruhodné, pričom ďalší historik ho označuje za fašistu. Kde je pravda? Tam, kde ju chceme mať a kde ju chce mať historik - profesionál. Minimálne na podvedomej úrovni sa s "pravdou" hrá a oblieka ju do šiat jednej "objektívnej" pravdy. To je konštatovanie a nie kritika. Historik (podobne ako "bežný" človek) uspôsobuje svoju osobnostnú schránku tomu mentálnemu okoliu, ktoré považuje za konštruktívne a (neraz) oddané jeho myšlienkam (konštruktom?). Predsa si ale musí dávať pozor, čo "púšťa" von. Jeho povesť je povesťou profesionála. Nesie zodpovednosť za deklarované - napísané. Výhodou historika - amatéra je, že si môže písať a hovoriť čo chce a kedy chce. Aká to slasť pohrávať sa s historickou udalosťou a jej aktérom, ako s hrou Človeče nehnevaj sa. Nejeden historik - amatér si na svojich "ponoroch do histórie" zarába v celku slušne. Nemusí dodržiavať pravidlá. V prostredí primitívneho mediálneho konzumu je často úspešný, pretože pravidlá obchádza a dáva ľuďom SEN o UDALOSTI, SEN o ČLOVEKU ("bytosti") v nej. Môže si dokonca verejne položiť otázku, či bol, alebo nebol (napríklad) Kristus mimozemšťan. Publikum historika - amatéra za jeho otázku neukrižuje... práve naopak. Klasik napísal, že PRAVDA JE SUBJEKTÍVNA. Popis historickej udalosti je teda tiež len súhrou subjektívneho chápania minulosti. Ešteže žijeme v systéme otvorenej spoločnosti, kde je možné verejne historikom - profesionálom "kafrať" do remesla. V systéme totalitnom sa popisovanie histórie zamestnancom "historického ústavu" stávalo nudou - automatizovanou hernou situáciou. A kde je priveľa automatizovaných herných situácii, tam je málo prirodzených podnetov. Vďaka za históriu, ako bludisko k nahliadnutiu...