Intelekt bez duše, podobný je ropuche

V nejednej rozhlasovej, alebo televíznej debate zaoberajúcej sa "aktuálnym dianím" je zhruba 80 percent odhovoreného času venovaného vytváraniu zvukových kulís. Pozvaný účastník "debaty" a moderátor sa zväčša už ani nenamáhajú predstierať, že v diskusii by malo ísť o niečo viac, ako iba o prehadzovanie fráz z jednej kôpky na druhú. Moderátor si odsedí svoju "zaplatenú" hodinku. Zúčastnený hosť si uvedomuje, že moderátor a diváctvo (poslucháčstvo) od neho vlastne už ani žiaden kvalitný rečnícky výkon nepožadujú. "Diskusná" hodinka sa tak stráca v nekonečnosti "vesmíru". Nejde však iba o medializované diskusie..."Istý" kandidát na post prezidenta SR nedávno odprezentoval svoje "vízie dôstojného zajtrajška". Chcel by "zlepšovať, riadiť, pomáhať" a všeličo iné, pokiaľ možno čo najmenej (zmysluplne) konkretizované. Použil a používa množstvo slov, ktoré odpočul, odčítal zo spoločenskej "čítačky". Zistil, že odpočuté (odčítané) je neškodné a teda "prospešné". Karel Kryl svojho času spieval: "intelekt bez duše, podobný je ropuche, či slepcovi s mečom v tanci". V danej súvislosti si dovolím mierne parafrázavoať staršie vyjadrenie Miroslava Kusého: "výhodou obsahovo vyprázdnenej argumentácie je to, že sa dá používať vždy a znovu, na všetko, pomocou každého magického slova a pritom netreba nič analyzovať, ani zdôvodňovať". Veru tak... načo ísť do hĺbky poznania, keď organizmus pracuje ako má, konzumácia a vylučovanie fungujú podľa normy. Kvalitatívne pozviechať ba sa ale mohli osoby a "osobnosti", ktoré sú za svoje medializované "uvažovanie" relatívne dobre platené. Kto ich však "dotlačí" k dôkladnému analyzovaniu a zdôvodňovaniu, keď "konkurencia" pospáva. V závere filmu Amadeus (od režiséra Miloša Formana) Antonio Salieri konštatuje: "všade priemernosť... všade priemernosť..."