Keď "Koniec sveta" nebol koncom sveta

Zámer tvorcov "projektu" nazvaného Koniec sveta mal úspech. Predalo sa veľa odpadovej (brakovej) literárnej tvorby na danú tému. Lenže... "Koniec sveta" nenastal. Zrejme preto, lebo ani nastať nemal. "Dávna" civilizácia malého počtu ľudí sa pohrala s tou svojou číselnou hodnotou. Úmyslom nebolo nechávať posolstvá pre budúce generácie klebeteniachtivého obyvateľstva (povedzme) 21. storočia. V časoch kríz a "kríz" majú ilúzie a (overené) klamstvá úspech. Včera, dnes aj zajtra... Zaujímavé je, že iba málokto sa vážne zaoberal tým, čo vlastne slovné spojenie Koniec sveta predstavuje. Koniec planéty Zem? Koniec civilizácie? Koniec "nového začiatku"? "Koniec sveta" je zlepenec slov, ktorý bol (je) ľahko stráviteľný, tak prečo sa zamýšľať nad príčinnou udalosťou a jej dôsledkom. Hlavne, že ľudská pocitová zóna dostáva zabrať. Mozog je nasiakavá špongia. Potrebuje "tekutiny".Väčšinová časť konzumentov informácii o "koncoch sveta" sa zrejme domnieva, že "Koniec sveta" bude znamenať koniec všetkého na zemskom povrchu a pod ním. Ľudstvo ako celok si nechce pripustiť, že táto planéta jestvovala miliardy rokov bez človeka a ďalšie miliardy rokov (no v inej podobe, ako v tej dnešnej) existovať bude. Človek je rovnako tak krehký, ako aj nafúkaný. Boli časy, keď sme si na "raňajky" dávali šťavnaté (ešte takmer živé) húsenice a k "obedu" najtučnejšieho člena rodného kmeňa. Vtedy sme nemali ani len tušenie, že existuje "nejaký" začiatok a koniec, "nejaká" morálna hodnota, "nejaký" bod A a B. Vegetovali sme v rozklade daného momentu a nevedeli, že nevieme. A... neplánovali sme si "konce sveta". Aká to škoda! Mohlo byť vzrúšo už vtedy. Bulváru a "vedeckej" literatúre ide karta tam, kde je prítomnej veľa poverčivosti, málo racionálneho uvažovania, znalostí a ochoty si pripustiť, že "TOTO TU" nebolo "stvorené" iba pre nás a naše potešenie. Albert Einstein svojo času skonštatoval, že vesmír a ľudská hlúposť sú nekonečné. V prípade vesmíru si však nekonečnosťou nebol istý...