Na lásku k včelám nepotrebuje včelár Deň včiel

Medzinárodný deň žien (MDŽ) "sa" v podmienkach takzvaného socíku stal rituálnym poskakovaním okolo dohorievajucej vatry. Komunistický režim si z MDŽ urobil jednu z výkladných skríň svojej uletenej ideológie. Tú dokonca aj samotní propagandisti vnímali skôr "asexuálne". Ideológia pre ideológiu, zápis do kalendára, ďalšia odfajfknutá akcia, ktorej dôsledkom bola príprava na ďalšiu propagandistickú akciu. V prípade MDŽ nešlo o ženy podobne, ako nešlo o "pracujúceho" človeka na Prvého mája, v deň masových sprievodov pracujúcich (zamestnancov štátu). Uvedené nie je žiadnou novinkou. Pripomínať si ju však treba najmä v Podtatransku, kde sú optimistické spomienky na prednovembrovú minulosť považované za samozrejmú súčasť kaviarenskych debát a znak príslušnosti k tej správnej komunite. Hypnotizér ľudu slovenského (premiér a predseda "klubu" nositeľov červených kravát) vie dobre, že mnoho Slovákov má návraty do dôb nehybnosti v láske. Takmer každoročne sa v tento deň (MDŽ) zúčastní nejakej tej gýčovej akcie, ktorá má ľudu pripomenúť, že neistú prítomnosť a budúcnosť si je možné (aspon virtuálne) krátkodobo nahrádzať ponorom do "umelohmotnej", poznanej minulosti. Bohužial sa k nemu (mimo neho) mediálne pripája aj mnoho jeho politických oponentov. Cítia, že patria do jedného kmeňového spoločenstva a tak napodobňujú "vodcu smečky". Ide to aj bez červenej kravaty. Aj modrá je dobrá...