Sme ľudia, až potom ľud

"Vodcovia" abstraktných más sa zaštiťujú rétorikou o sile ľudu, kolektívu, davu. Svalnaté kolektivistické reči používajú zámerne, lebo si v celku správne uvedomujú, že človek ako jedinec je tvor krehký, ľahko "rozbitný". Práve pre uvedomovanie si vlastnej zraniteľnosti sa ľudská bytosť rada schováva za masu tiel, ktorá v jeho myslení predstavuje ochrannú hradbu pred "nebezpečným svetom". Fakt, že ľud je tvorený ľuďmi si pri rôznych "masovkách" uvedomuje už málokto. "Umenie" politického manipulátora spočíva v pochopení známej skutočnosti, že človek je vo svojej podstate plný útočnej, no tiež obrannej agresie. Tú však môže "najlepšie" zužitkovať v skupine, v hustej mase. Dav je ako les. Veľa stromov, kde ľahko schováte svoj spôsob siláckeho prejavovania "osobnej" vôle, často odpozeranej od "vodcovskej skupiny". Ako fanúšikovia na fotbale...Treba tiež pripomenúť, že "ľud" toho v dejinách veľa nevymyslel. Väčšinou iba napodobňoval dobré nápady (bohužial aj tie zlé) niekoľkých desiatok, stovák, snáď tisícov vedcov, cestovateľov, umelcov, politických vodcov a hlavne pseudovodcov. Teória relativity nie je dielom "ľudu", ale jedinca. Žiarovku tiež nevynašiel ľud. Išlo o dvoch ľudí (v danom prípade konkurentov). Väčšina ľudí (ľud) sa vo svojom živote zaoberá vlastnou, privátnou sférou a len málo ich zaujíma "guľatosť Zeme". Mimochodom... bol to práve ľud, ktorý celé veky veril táraniu o plochosti modrej planéty... Na záver citát: "Lidé, jejichž jedinou reakcí na nadosobní věci života je mravní tupost, dělají z lidstva neutříbenou hmotu, danou v plen každé demagogii a tyranii". J. Čapek