Snaží sa v ňom pestovať presvedčenie, že je "ničotnou" súčasťou "veľkého plánu stvoriteľa." Najväčším "plánom" je však človek sám, jeho dutina lebečná a "TO", čo je v nej "uskladnené". Klasik povedal, že "mozog nie je iba nejakou výplňou dutiny lebečnej, mozog je na premýšľanie". Mal stopercentnú pravdu (a pravda oslobodzuje - koťuha jedna subjektívna). Človek by seba samého nemal definovať iba cez utrpenie, bolesť, "hriech" (tzv. zrodenie z hriechu). Mal by seba samého definovať cez poznanie, že jeho jedinečnosť je najväčším darom (darom?). Nedávno mi istý ťažko chorý muž povedal: "Boh ma takto skúša... ON riadi moje cesty". Reagoval som: "Ak Vás Boh takto skúša, tak niečo nie je s Bohom v poriadku". Muž sa opýtal: "Ako môžete niečo také povedať?" Odpoveď: "Môžem, pretože mám slobodnú vôlu, možnosť výberu a ak je najvyšší Ten čo jest, tak potom Ja - ako jeho súčasť - som tiež Ten, čo jest...". Povedané - napísané inak: Kto príliš dlho kľačí, ten sa nakoniec prekľačí k plazeniu, k osobnému porazenectvu, odovzdanosti "osudu". Pozeranie sa na bytosti plaziace je značne bolestné - ubíjajúce. Svet by bol krajším miestom pre život, ak by sme dávali väčšiu šancu sebe. Sebe - Originálu. Šancu pozitívnemu EGOizmu (slovko "pozitívnemu" je však uhlom pohľadu...).Boh a bohovia sú len kópiou našich slabostí. Kópiou nesprávneho a dlhodobého presvedčenia, že "my vlastne nič nezmôžeme, lebo naše skutky a činy sú riadené osudom, prozreteľnosťou, postavením planét". Nesprávne je taktiež presvedčenie, že nejaký OBJEKT (VEC) sám osebe zmení náš život k lepšiemu. Často tak hľadáme záchranu v zástupnom riešení. To je vhodné skôr pre intelekt malého dieťaťa, ktoré sa práve zobúdza z nepekného nočného sna. Často teda potláčame vlastnú originalitu v prospech kolektívneho presvedčenia, že "človek je iba zrniečkom piesku na pláži života". Absencia sebavedomia a absencia viery v seba je životom v područí zvykov. A zvykom môže byť aj viera v jediného - neomylného Boha... v ktoréhokoľvek... Aj "boha" fyzického... "Verím v Boha, ktorý sa zjavuje v harmónii všetkého, čo existuje. Nie však v Boha, ktorý ovláda osud a ľudské skutky". Albert Einstein
Viera v Boha je silnejšia ako Boh
Viera v Boha je silnejšia ako Boh. Nie preto, že Boh "je slabý", ale preto, lebo väčšina ľudí má slabú vieru v seba, vo svoje schopnosti. "Miluj blížneho svojho, ako seba samého". Pekné, no možno by malo byť: "Miluj seba samého, spoznávaj seba samého, pestuj si sebaúctu, disciplínu a potom nájdeš dostupnejšiu cestu k blížnemu svojmu". Väčšina náboženstiev a "náboženstiev" sa snaží v človeku zakoreňovať pocit, že ľudská bytosť je iba balíčkom hriechov...