Žijeme vo svete plnom rituálov, opakovania, napodobňovania a zdania často zbaveného kontaktu s realitou. Albert Einstein raz povedal: Kto chce byť členom ovčieho stáda, musí sa stať ovcou. Som človekom, ktorý chce uvedené meniť alebo sa o to aspoň Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Väčšina komentárov k roku 1968 bola opäť plná drístov. Vraj Alexander Dubček chcel obrodu spoločnosti. Vraj naštartoval proces, ktorý mal smerovať k socializmu s ľudskou tvárou. V skutočnosti bol Saša Dubček komparzistom......
Katolícke Slovensko je pred voľbami. Ako na slovenského väčšinového voliča? Oblbuj blížneho svojho ako (občas) seba samého. Kto sa chce dostať do takzvanej vysokej slovenskej politiky vie, že najschodnejšou cestou je používanie
Igor M. realizuje skvelú prácu. Niečo tresne, dá to toho niečoho slovo peniaze a obec blogerská, či novinárska prežíva nesmierne vzrušenie. Podobné vzrušenie bolo v Podtatransku prítomné aj za tatka Mečiara
Slovo oligarcha (oligarchovia) používame takmer tak často ako slovo počasie. Sila napodobňovania a opakovania je ohromujúca. Pred rokom 2013 slová oligarcha, oligarchovia v masmediálnom priestore takmer neboli používané a ani ....
Zavážné kauzy nebudú doriešené v krajine, kde v kľude dožil Vasil Biľak. Svoje by vedel rozprávať aj Ivan Lexa, či Vladimír Mečiar. Zmena nenastane tam, kde väčšinové obyvateľtvo v dobrom spomína na obdobie komunistického režimu..
Masmédiá aj väčšina opozičníkov spoločenské prostredie už takmer presvedčili, že premiér Fico zo štátneho rozpočtu dáva, rozdáva. Akoby bol jeho vlastníkom a tvorcom. Ak je vlastníkom a tvorcom, tak je vlastníkom .....
Úvahy o tom, že spolupráca KDH so Smerom - SD (na vládnokoaličnej úrovni) už nebude možná sú utópiou. Vzťahy v slovenskej politike (podobne ako vzťahy mimo nej) väčšinou nie sú založené na hlbokej morálnej dileme a analýze histórie vzťahov, ale na surovom pragmatizme. Dvaja muži si večer pri krčme dávajú po ústach, no ráno sú už kámoši a spoločne sa napchávajú vlašákom. Ficovi nič nebránilo v tom, aby v roku 2006 začal spolupracovať s Mečiarom a jeho HZDS. KDH nič nebránilo v tom, aby upevňovali vzťah muža a ženy spoločne so Smerom. Kto túži po používaní pamäti ako hodnotovom prvku, ten nech sa odsťahuje do inej krajiny. V SR je pamäť populárna asi ako chrípka...
V nedávnej TV debate si premiér SR s predsedom KDH niekoľkokrát podali ruku. Fico najprv svojho oponenta urážal, no potom na znak priateľstva ponúkol pravačku. Ján neodmietol a to napriek tomu, že bol v diskusii takmer parmenentne urážaný. Slovensko si Fica zaslúži, podobne ako svojho času Mečiara (Mečiarov problém však bol, že nerešpektoval hranice, za ktoré sa už nesmie chodiť). Náš Róbert sa už v slovenskom spoločenstve plebejstva iste začína nudiť. Voľby v roku 2016 Smer - SD s náskokom vyhrá a ešte si bude môcť vyberať koaličného partnera. Urážanie a následné podávanie rúk bude pokračovať...
Kto sú Američania žijúci v USA? No predsa Američania... také ľahké neviete, povedal by občan-znalec pôvodu Američanov, občan-znalec pomerov v USA, ktorý sa na Ameriku pozerá cez ďalekohľad umiestnený na puške svojho záujmu. Tej puške, ktorá nestrieľa, iba ked jej majiteľ drieme, či rovno spí. Ozaj, kto sú vlastne Američania...? A žijú v Amerike aj Slováci?
Nech sa v Rusku odohrá čokoľvek negatívne, môžu za to mimozemšťania... V horšom prípade vrahovia indiánov, CIA, či mandelinka zemiaková importovaná z USA, aby zničila bohatú úrodu veľkého slovanského brata. Je dôležité uvažovať preexponovane iracionálne a potom sa už debata v kaviarni uberá tým správnym Smerom. Špecialisti na svetovú politiku, históriu, či armádnu stratégiu vždy vedia, odkiaľ vietor fúka. Obľubujú vetu: Je to tak a hotovo!
Od roku 1968 Američania okupovali ČSSR a pred takmer rokom anektovali Krym - Neveríte? Podľa logiky istej časti populácie sme boli a sme súčasťou permanentnej americkej agresie, okupácie. Vraj všetky udalosti treba vidieť v širších súvislostiach. Vraj potom zistíme ako to všetko bolo. Tak teda nie Rusi, ale Američania nás tu od augusta roku1968 oblažovali svojou vojenskou prítomnosťou. A po Kryme behali neoznačení vojaci tmavej pleti, menej tmavej pleti a tiež niekoľko belochov, ktorí dostali z Bieleho domu príkaz, aby zabrali ďalšie územie. Kurňa! A kto môže za Ebolu?
Poreferendové vyhlásenie Prezidenta Kisku sa okrem iného zaoberá aj (takzvanou) rozhádanosťou rodín, priateľov. Prezident spomenul tiež pracoviská, chrámy a dokonca celé Slovensko. Považuje za negatívne, že dôsledkom referenda je (bola) zvýšená polarizácia. Vraj pribudli nezmieriteľné nepriateľské emócie. Pán Prezident, kľud a pokoj je až na cintoríne... V materiálnom živom svete to často vrie, bez ohľadu na také, alebo onaké referendá.
V súvislosti so sobotňajšou akciou často počúvame a čítame, že mediá sa voči nej správajú nevyvážene, že nevyvážená je diskusia, či dokonca, že spoločnosť reaguje až príliš emocionálne a tým sa polarizuje. Žiadať však vyváženosť medií je niečo podobné, ako žiadať vyváženosť pršania, vyváženosť sneženia, vyváženosť padania jesenného lístia. Emocionalita (a teda nevyváženosť) jedincov a komunít v reakciách a protireakciách je normálnou súčasťou existencie. Chceme mať vyvážené reakcie na vyvážené podnety? Máme sa správať neprirodzene synchronizovane v prostredí, ktoré je samo o sebe plné prirodzenej asymetrie? Má snáď katolícka cirkev súhlasiť s nejakou liberálnou skupinou iba preto, lebo tá si želá súhlas? A má nejaká liberálna skupina súhlasiť s komunitou, ktorá sa domnieva, že hriešnosť bude odstránená jednou propagačnou akciou?
O rodine sa doaleluja moralizuje v krajine, ktorá počas druhej svetovej vojny nechala deportovať a následne povraždiť tisíce rodín židovského pôvodu (do plynu išli aj Rómovia a homosexuáli). A čo horšie, o deportáciách a následnom vyvraždení vedel aj katolícky kňaz, ktorý bol v danom čase prezidentom (Slovenský štát - roky 1939 až 1945). Kto tvrdí, že nevedel, ten nech si položí otázku: Ako môže prezident nevedieť o tom, kde sa strácajú tisíce rodín krajiny, ktorej je prezidentom? O rodine sa doaleluja moralizuje v krajine, ktorá má za sebou jedno zmarené referendum, únos syna prezidenta a vraždu člena rodiny, mladého muža Róberta Remiáša. Ozývajú sa hlasy, aby štát a jeho predstavitelia hájili záujmy tradičnej rodiny a aby ju chránili prostredníctvom zákonov. Boli časy, keď čelní predstavitelia tej istej krajiny tvrdili, že únos bol samoúnos, že vražda vlastne ani vraždou nebola a zmaranie referenda nebolo marením referenda.
Priaznivci nadchádzajúceho referenda často argumentujú, že ten, kto toto referendum kritizuje, je vlastne proti ľudovému hlasovaniu ako takému. Vraj je proti inštitútu referenda, či dokonca proti slobode občanov. To, že niekto kritizuje (alebo nechce počúvať) ľudovú hudbu neznamená, že je proti hudbe ako takej. (Ne)chcete ju počúvať? Tak ju (ne)počúvajte. Chcete rock, či jazz. Tak počúvajte rock, alebo jazz. A kto nechce počúvať žiadnu hudbu, ten nech počúva lahodné tóny ticha.
Aliancia za Alianciu je na najlepšej ceste dostať sa do NR SR (samozrejme po budúcom pretransformovaní sa na politickú stranu). Stačilo zadať správnu tému a poprehadzovať niektoré slová v nimi deklarovanom texte. Namiesto slovného spojenia ochrana národa (ľudu), stačilo zadať slovné spojenie ochrana rodiny. V Aliancii za Alianciu dobre pochopili, že slovenská dedina samú seba vnímala a ešte často vníma ako jednotnú rodinu (rodina je dedina - dedina je rodina). A rodina potrebuje svojho tatka, šéfa, vedúceho, ktorý vie vyhrešiť, pochváliť, ale najmä chrániť.
Politika Aliancie za rodinu je čiastočne vyjadrením podpory voči politike Kremľa. Tej politike, ktorá sa na občanov krajiny pozerá ako na ľudí A katégórie a ľudí B kategórie. Kremeľ dianie v Európe sleduje pozorne. V dohľadnom čase bude pre svoje snaženia potrebovať spojencov. Najprv na úrovni propagandistickej a neskôr (možno) aj na úrovni politickej - spojeneckej. Putinovcom sa nadchádzajúce slovenské referendum z hľadiska propagandistického hodí. Môžu konštatovať, že malá stredoeurópska krajina práve demonštruje svoj odpor voči dekadentnej politike Západu. Vladimír Vladimírovič Putin už v podstate na Slovensku spojencov má. Ideovo nie len v Aliancii, ale čiastočne aj v KDH, či v Smere - SD. Spomenuté subjekty sú mentálnym potomkom HSĽS, najmä tej z rokov 1939 až 1945. Fakt, že Róbert Fico je zástancom SNP je irelevantný, pretože on je tým, čím ho chce väčšina aktuálne mať. A v KDH tiež vedia, čo je pragmatizmus a čo reálna láska k určitej ideovej orientácii. Najprv demokratizácia, až potom demokracia, povedala by živá politická mŕtvola z roku 1968.
Patria počítače, mobily, televízia, či rozhlas do tradičného sveta tradičnej rodiny? A čo autá, električky, autobusy, bicykle, lietadlá a všakovaké iné vynálezy? Veď koľkože nehôd spôsobujú? Koľko rodín prišlo o svojich najbližších iba preto, lebo sme si do tradičného rodinného prostredia pustili tieto tradičné vynálezy? A sú to vôbec tradičné produkty? Cestovali snáď naše tradičné praprastaré mamy do tradičného kostola autom?
Pluralita nemá v kostoloch čo robiť! Avšak ani propaganda, ak sa na slovo propaganda pozeráme z hľadiska propagovania myšlienok, ktoré patria skôr do textového inventára politického subjektu. Súčasné vyvolávanie nedorozumení (v širokom spektre spoločenského organizmu) spočíva aj v tom, že sa snažíme určité označenia a pomenovania natláčať tam, kam nepatria. Je na veľkom omyle ten, kto sa domnieva, že cirkev by mala byť slobodomyselnejšia, ba dokonca pluralitná, liberálna. Je konzervatívna a takou by mala zostať. Nemôže sa predsa pretransformovať na slobodomyseľné diskusné štúdio, lebo také niečo by znamenalo jej koniec!
Polarizáciu spoločnosti nespôsobuje ľudové hlasovanie, ani cirkev, ani politické strany, prezident, sexuálna orientácia, či občasná prítomnosť mandelinky zemiakovej na našich poliach. Polarizácia spoločnosti je permanentná, prirodzená a všadeprítomná. Je ju možné krátkodobo posilňovať, alebo oslabovať. Odstrániť sa nedá. Odstrániť ju nevedeli a nevedia ani diktatúry. Spoločenskému prostrediu polarizácia neškodí. Rečnenie o potrebe odstraňovania polarizácie používajú ľudia, ktorí zrejme neuznávajú fyzikálne zákonitosti, alebo ľudia, ktorí sa chcú zapáčiť davu vytváraním iluzórneho sveta národnej jednoty.
