Aliancia za rodinu už vyhrala a s ňou aj KDH. Zaplnili a zapĺňajú diskusný priestor, vyvolávajú reakcie na reakcie, vnášajú väčší nepokoj do rodín, ktoré sú aj inak plné prirodzenej rôznosti názorov na to, čo je jediná neobjektívno-objektívna pravda. Spomenuté subjekty na seba nabaľujú každého, kto má chuť sa vybúriť na háklivej téme ľudskej sexuality, či vzťahov v rodine, ktorá je základnou jednotkou spoločnosti. Organizátorom sa podarilo mnohé. Napríklad stavať proti sebe nie len homosexuálov a heterosexuálov, ale aj heterosexuálov proti heterosexuálom. Na základe masovo umelo vyvolávanej debaty mnoho ľudí skutočne nadobúda presvedčenie, že homosexuáli začali akési ťaženie proti tradičnej rodine. Ide o podobný efekt reagovania verejnosti, ako za čias Ficovho ťaženia proti maďarskej menšine v SR, či Kotlebovho tvrdenia, že je načase rázne riešiť rómsku problematiku. Väčšina sa poteší, ak ju občas začnete mediálne presviedčať, že hlavným problémom je národnostná, rasová, alebo sexuálna menšina. A sexuálny rasizmus je niečo, čo nabaľuje záujem publika. Veď mať nepriateľa je pre niekoho rovnako vzrušujúce, ako mať priateľa. Keď ide o skupinu nepriateľov, tak je hra ešte zaujímavejšia. Nehovoriac o tom, že sa blížia parlamentné voľby...