Pred pár dňami som dostala otázku, prečo je život taký zložitý, prečo nemôžeme byť jednoduchý?! Jednoduchá otázka, ale ťažká odpoveď. Odpovedala som, že asi preto, lebo jednoduchý život by chcel každý. Bez problémov, bez starostí, všetko by bolo krásne jednoduché.... ale potom by sme si ten život nevážili. Nevedeli by sme, čo je to bojovať za svoje sny, trápiť sa kvôli nesplneným túžbam a potom byť nesmierne šťastný, ak sa nám niečo podarí. Nevážili by sme si tie krásne veci, ktoré nám život prináša... po kažej búrke vyjde dúha, tak, ako po každom smutnom okamihu príde ten krásny, ktorý všetok smútok zahatí a dá nám nádej, že nie je vždy život taký zlý a ťažký.
Áno, možno niekto dostal do vienka „jednoduchý“ život, ale myslím si, že väčšina z nás si odstála práve „šóru“, kde sa rozdávala ten zložitejší. Asi preto, aby sme si časom uvedomili, že život je len jeden a preto ho treba žiť srdcom.Aby sme si vážili chvíľky šťastia, ktoré neskôr vystriedajú chvíľky trápenia. Aby sme si vedeli vychutnať čas strávený s priateľmi, pretože raz môžu odísť a už sa nikdy nevrátiť. Aby sme nikdy nezabudli žiť tak, aby sme sa za svoj život nemuseli hanbiť. Aby sme si vychutnávali každý okamih a žili ho naplno, pretože každý nový deň môže byť zároveň tým posledným.Niekedy nás život privedie do situácií, pri ktorých si nevieme rady. Nevieme sa rozhodnúť, ktorým smerom sa vydať a ak už sme „ako tak“ rozhodnutí, bojíme sa, aby to, čo sme si zvolili, bolo správne a nikomu naše rozhodnutie neublížilo. Vždy budú v živote situácie, kedy sa budeme musieť rozhodnúť... buď, alebo... nič iné medzi tým nebude existovať a my nebudeme vedieť, či sme sa rozhodli správne. Nie vždy sa v živote rozhodujeme správne. Často to, čo spravíme, ublíži nám alebo niekomu inému. Aj to je časť mozaiky, z ktorej sa život skladá. Vybrať si z toho, čo chceme a musíme. Pretože to, čo musíme, málokedy skutočne aj chceme... naše túžby sú často veľmi odlišné od povinností, ktoré v živote robíme... pretože tak je to správne.Priznám sa, aj ja som zatúžila po živote, ktorý by bol iný ako ten, ktorý teraz žijem... keby sa mi v živote podarilo všetko, po čom som túžila a v ceste mi nikdy nestáli žiadne prekážky. Keby to tak bolo, asi by som nebola človekom, akým som dnes.
Asi by som si nevážila každý nový deň, do ktorého sa zobudím. Peniaze, ktoré si poriadne oddriem v práci, ľudí, ktorí mi v živote dali veľa dobrého a nového, priateľov, ktorí mi pomohli, keď mi bolo najhoršie, lásku, o ktorej viem, ako veľmi bolí, ak odíde bez rozlúčky, rodičov, ktorý mi dali život a pokušenia, ktoré mi život pripravuje. Viem, aký je život ťažký a že sa s nikým nemazná. Viem, že nič v živote nie je jednoduché a všetko, čo chceme dosiahnuť, nás bude niečo stáť. Často krát sa v živote stane, že budeme o niečo bojovať a i tak to nikdy nebude naše. Budeme chcieť „niečo“, čo patrí niekomu inému. Aj to sa stáva....
Život je jedna veľká hádanka poskladaná z mnohých otáznikov, ktoré sa nám nikdy nepodarí rozlúštiť. Budeme ním prechádzať s odreninami, krásnymi spomienkami a slzami v očiach... či už od šťastia, alebo od smútku.
Život je ako hokejový zápas. Nikdy nevieč, čo prinesie ďalšia tretina. A preto by sme ho mali naplno dohrať dokonca. Nejde o výsledok, ale o to, že sme sa zúčastnili.
