Rádioaktívny rozpad: Dôkaz mladého sveta

Najnovšie experimenty uskutočnené v rámci projektu RATE1 ukazujú, že „1,5 milárd rokov" trvajúci rádioaktívny rozpad sa v skutočnosti uskutočnil počas jednej alebo viacerých etáp pred 4000 až 14000 rokmi. Tieto výsledky silno potvrdzujú hypotézu zrýchleného rozpadu, ktorý počas potopy sveta, pri Adamovom páde alebo počas stvoriteľského týždňa zhltol obdobia miliárd rokov. Toto zrýchlenie by mohlo zmenšiť propagovaný 4,5 miliardový vek zeme na 6000 rokov tak, ako to naznačuje Biblia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (152)

Pokusy merali rýchlosť úniku hélia ako produktu rádioaktívneho rozpadu z maličkých rádioaktívnych kryštálov v žulovom kameni. Údaje hovoria, že väčšina hélia produkovaného rádioaktívnym rozpadom by z týchto kryštálov mala uniknúť v období 1,5 miliárd rokov uniformitárneho2 veku hornín, a v súčasnosti by v nich malo byť len veľmi malé množstvo tohto prvku. Avšak tieto kryštály stále obsahujú veľké množstvo hélia, zodpovedajúce veku iba niekoľkých tisícok rokov. Tieto fakty jednoznačne popierajú dlhý vek evolucionizmu a potvrdzujú mladý vek zeme v zhode so Svätým písmom. Tu sú ďalšie detaily:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veľké počiatočné množstvo hélia v rádioaktívnych kryštáloch

Celý výskum sa začal koncom 70-ých rokov na Fenton Hill v pohorí Jemez Mountains v Novom Mexiku, asi 20 míľ západne od Los Alamos, priamo na západ od sopečnej kaldery. Geovedci z Los Alamos National Laboratory tu uskutočnili niekoľko míľové vrty (Obrázok 1) do žulovej skaly, aby zistili vhodnosť jej využitia ako zdroja geotermálnej energie. Vzorky týchto vrtov boli poslané na analýzu do Oak Ridge National Laboratory.

Róbert Gentry, kreacionistický fyzik na Oak Ridge spolu s ďalšími kolegami rozdrvili niekoľko vzoriek na mikroskopické kryštály s vysokou tvrdosťou a hustotou, nazývané zirkóny (Obrázok 2). Zirkóny boli samozrejme rádioaktívne. Veľké množstvo uránu a tória zemskej kontinentálnej kôry sa nachádza práve v zirkónoch, často uložených v tenkých vrstvách biotitu, tmavej sľudy. Táto zirkón obsahujúca sľuda je roztrúsená v žulových skalách zemskej kôry.

SkryťVypnúť reklamu

Rádioaktivita vytvára hélium. Postupným rozpadom atómu uránu na olovo sa uvoľňuje osem alfa častíc, z ktorých každá predstavuje jadro atómu hélia pozostávajúce z dvoch protónov a dvoch neutrónov. Pri veľkosti skúmaných kryštálov väčšina uvoľnených alfa častíc však zanikla hneď potom, ako ich zirkóny začali produkovať. Následne sa každá alfa častica rýchlo zoskupila s dvoma elektrónmi kryštálu a vznikol kompletný atóm hélia.



V zirkónoch je stále veľa hélia

Hélium je ľahký, rýchlo sa pohybujúci a „klzký" atóm, ktorý sa chemicky nelepí na iné atómy. Cez pevné látky difuzuje relatívne rýchlo, keďže dokáže prechádzať cez miesta medzi atómami v kryštalickej mriežke. Z rovnakého dôvodu dokáže rýchlo tiecť cez malé otvory a štrbiny, čím sa stáva ideálnym detektorom otvorov v laboratórnych vákuových systémoch. Jeho rýchlosť je taká vysoká, že tí ktorí verili v miliardový vek zeme očakávali jeho dnešnú existenciu už len mimo zemskej kôry v atmosfére.

SkryťVypnúť reklamu

Ale hélium sa v atmosfére nenachádza. Keď sa to dopočuli neodborné kruhy, tak samozrejme predpokladali, že hélium dosiahlo vrchnú časť atmosféry, ako v balóne a potom uniklo do medziplanetárneho priestoru. Lenže voľné hélium je v atmosfére rozptýlené ad vrchu až nadol, a jeho únik do vesmíru je v skutočnosti veľmi malý. Dr. Larry Vardiman, vedec v oblasti atmosféry dokázal, že ajkeby hélium unikalo do vesmíru veľmi pomaly, v zemskej atmosfére sa ho nachádza iba 0,04 % z hodnoty, ktorú by malo mať v prípade niekoľkých miliárd rokov3.

V roku 1957 Dr. Melvin Cook, fyzikálny chemik, na tento problém poukázal v prestížnom vedeckom žurnále Nature, otázkou v titulku „Kde je rádiogénne hélium zeme?"4 Rádiogénne znamená „získané rádioaktívnym rozpadom." Takmer pol storočia uniformitárny vedci, zdá sa nenašli dobrú odpoveď na odpublikovanie v Nature. Kreacionisti však majú jednoduchú odpoveď: väčšina hélia ani nevstúpila do zemskej atmosféry. Stále sa nachádza v kôre a plášti zeme. Odborný tím z Oak Ridge vlastne zistil, že veľké množstvo hélia sa stále nachádza v zirkónoch! Nemalo dosť času, aby uniklo z týchto kryštálov.

SkryťVypnúť reklamu

Merania5 uránu, tória a olova v zirkónoch z Los Alamos rátajú s 1,5 miliard ročným rádioaktívnym rozpadom pri dnešných rýchlostiach rozpadu. Na výpočet množstva hélia, ktoré sa rozpadom uložilo v zirkónoch Gentry a kol. použili hodnoty olova. Potom merali, koľko hélia ostalo v zirkónoch. Porovnaním týchto dvoch hodnôt dostali percentuálny podiel hélia, ktoré ostalo v zirkónoch. Údaje boli publikované v roku 19826.

Ich výsledky boli významné. Až 58 percent rádiogenického hélia zo zirkónov nedifuzovalo. S rastúcou hĺbkou a teplotou vo vrte toto percento klesá. To potvrdzuje difúziu, ku ktorej došlo, pretože rýchlosť difúzie v jednotlivých materiáloch s narastajúcou teplotou rastie. Takisto platí, že čím je menší kryštál, tým menej hélia by v ňom malo zostať. Tieto zirkóny boli aj malé, aj horúce, no aj napriek tomu v nich zostalo obrovské množstvo hélia!

Experimenty a potrebná teória

Mnoho kreacionistov, ktorý vedeli, ako rýchlo hélium v materiáloch difuzuje verilo, že je nemožné aby po 1,5 miliarde rokov zostalo v zirkónoch také veľké množstvo tohto prvku. Avšak neexistovali konkrétne hodnoty, ktoré by potvrdili túto vieru. Len v jedinom z 2000 popísaných difúzií hélia boli merané hodnoty zo zirkónov7, no tieto údaje boli nejednoznačné, z biotitov dokonca neboli žiadne merania. RATE projekt si preto stanovil za úlohu zmerať difúziu hélia vo vzorkách zirkónu a biotitu z vrtu na Fenton Hill.

Takisto boli potrebé teoretické modely na interpretáciu získaných hodnôt. Pre biotit sa publikovali8 dva modeli popisujúce takú rýchlosť jeho difúzie, pri ktorej by s danou teplotou a v danom čase zostalo v zirkónoch skúmané množstvo hélia. „Evolúčny" model počítal s nepretržitým únikom hélia počas obdobia 1,5 miliárd rokov. „Kreačný" model zase s obdobím 6000 rokov, pričom väčšina hélia unikla počas jedného alebo viacerých výbuchov so zrýchleným rádioaktívnym rozpadom na začiatku sledovaného obdobia.

RATE experimenty ukazujú rýchlosť úniku hélia

Experimenty ukázali, že musíme počítať s difúziou aj zirkónu aj biotitu, pričom zirkón je dôležitejší. Výsledný nový „kreačný" model sa líšil od pôvodného o menej ako 0,05 %. „Evolučný„ model sa nezmenil. Z toho vyplýva, že číselné údaje v našom prvom modely sú stále platné, avšak teraz sa budú aplikovať na zirkón namiesto biotitu.

Údaje pre zirkón korešpondujú s údajmi pred nedávnom publikovanými na inej strane9, pričom obidvoje súhlasia s „kreačným" modelom. Tieto hodnoty umožnili vypočítať, ako dlho trvala difúzia - v rozpätí 4000 až 14000 rokov! Rýchlosť difúzie je takmer 100 000 krát vyššia než najvyššia rýchlosť, ktorú dovoľuje „evolučný" model. Tým pádom niet šance hovoriť o 1,5 miliardách rokov. Pri väčšine udávaných časoch by museli byť zirkóny studené ako tekutý dusík (-196 ºC), aby v nich zostalo sledované množstva hélia. Takýto „kryogenický" model zeme by uniformitariánom nepomohol, lebo by narušil celý uniformitarianizmus!

D. Russell Humphreys, Ph.D. spolu s tromi kolegami10 z projektu RATE pripravuje štúdiu s kompletnými technickými detailami, ktoré dúfa bude môcť odprezentovať na Medzinárodnej konferencii kreacionizmu v Pittsburgu na budúce leto. Priatelia a podporovatelia projektu RATE sa zatiaľ môžu tešiť z týchto predbežných výsledkov, ktoré silno potvrdzujú 6000 ročné časové obdobie, ako ho udáva Sväté písmo.

Záverečné poznámky a odkazy

  1. Projekt RATE (z anglického Radioisotopes and the Age of The Earth - Radioizotopy a vek zeme) sa začal v roku 1997 spoluprácou medzi Institute for Creation Research, Creation Research Society a Answers in Genesis. Pozri knihu v odkaze 8 a množstvo materiálov o projekte RATE na www.icr.org.

  2. Uniformitariáni predpokladajú, že „všetko ostáva tak, ako to bolo od počiatku stvorenia. (2 Pt 3,4), bez zásahu Boha, ktorý by mohol radikálne ovplyvniť rýchlosti niektorých fyzických procesov.

  3. Larry Vardiman, The Age of the Earth's Atmosphere: A Study of the Helium Flux through the Atmosphere (San Diego, CA: Institute for Creation Research, 1990), s. 28.

  4. Melvin A. Cook, "Where is the earth's radiogenic helium?" Nature, 179:213, 1957.

  5. R. E. Zartman, "Uranium, thorium, and lead isotopic composition of biotite granodiorite (Sample 9527-2b) from LASL Drill Hole GT-2," Los Alamos Scientific Laboratory Report LA-7923-MS, 1979.

  6. R. V. Gentry, G. J. Glish, and E. H. McBay, "Differential helium retention in zircons: implications for nuclear waste management," Geophysical Research Letters 9(10):1129-1130, Október 1982.

  7. Sh. A. Magomedov, "Migration of radiogenic products in zircon," Geokhimiya, 1970, No. 2, str. 263-267 (v ruštine). Anglický abstrakt v Geochemistry International 7(1):203, 1970. Anglický preklad k dispozícii od D. R. Humphreys.

  8. D. R. Humphreys, "Accelerated nuclear decay: A viable hypothesis?" in Radioisotopes and the Age of the Earth: A Young-Earth Creationist Research Initiative, L. Vardiman, A. Snelling, a E. Chaffin, redaktori (San Diego, CA: Institute for Creation Research and the Creation Research Society, 2000),
    s. 348.

  9. P. W. Reiners, K. A. Farley, a H. J. Hickes, "He diffusion and (U-Th)/He thermochronometry of zircon: Initial results from Fish Canyon Tuff and Gold Butte, Nevada," Tectonophysics 349(1-4):297-308, 2002.

  10. Dr. Steven A. Austin, Dr. John R. Baumgardner, a Dr. Andrew A. Snelling. Fifth International Conference on Creationism, Pittsburgh, PA., prebieha.

Vladimír Skoupil

Vladimír Skoupil

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Chcel by som byť ceruzkou v Božích rukách. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu