Predsavzatie

Katastrofy, náreky, plače, srdcervúce prosby, modlitby. Minúty, dni, noci. Počujem len echo, akoby v agónií. Tak vzdialené. Snažím sa to vnímať, zbaviť sa vnútorného alibizmu, predstierať súcit. . Ale. Som nezúčastnený. Žiadna iná bolesť nie je synonymná mojej. Žiaden iný strach. Žiadna iná láska. Nemám peniaze. Nemám čas. Nemám.. Silu hrať.. To predsa ja potrebujem pomoc, porozumenie, súcit..! Ale nie, dnes nie. Slnko vyšlo trochu skôr a predbehlo všednosti rána, banálna otázka Ako..?, je zrazu nad všetky ostatné a dávno obohratá platňa znie celkom inak. Rozhodol som sa. Postaviť, nie kľačať.