Šimon Škoviera
Sprenevera
Jedna z najhorších vecí, ktorá sa môže človeku stať je, keď sa spreneverí sám sebe. Keď sa spreneverí Bohu ktorému verí, keď sa spreneverí ideálom ktorými žije, keď sa spreneverí myšlienkam, ktoré hlása.

Jedna z najhorších vecí, ktorá sa môže človeku stať je, keď sa spreneverí sám sebe. Keď sa spreneverí Bohu ktorému verí, keď sa spreneverí ideálom ktorými žije, keď sa spreneverí myšlienkam, ktoré hlása.

Nie je to len tak. Vytrhnut sa zo zabehaneho rytmu a skusit nieco nove.Odhodit vsetky zabrany ktore nam brania zazit nieco nove, mozno byt samymi sebou.

Musím iba dúfať, že hudba, ktorú som vždy hral bola nejakým spôsobom liečivá. Pokiaľ nie, nechcem pokračovať, pretože je dosť takzvanej hudby, ktorá je chorá a hrajú ju chorí muzikanti pre chorých ľudí a tak je svet čím ďalej viac chorý.

„Dobrý deň“, slušne pozdravím, hoci viem, že sa to sem vonkoncom nehodí. Na žiadny ľahkovážny žart, ktorými ju asi vítajú väčšinou však nemám náladu. Prišiel som si sem niečo odbiť. Polhodina. Možno dvadsať minút.

Tak nám nedávno začalo skúškové. Nielen vysokoškolákom, ale v podstate aj tým ktorí sú poctení premiérovo si vyskúšať nový model maturít.

Súčasná politická situácia na Slovensku, najmä vo vládnej koalícii nápadne pripomína dlhoročné a nie práve najvydarenejšie manželstvo.

Bol som v. V meste. Sám. Prečo? Nijaká odpoveď. Vždy. Ráno. Ťažké nohy. Slabý vietor.

V posledných dňoch vírili hladinu slovenskej mediálnej sféry okrem voľby nového pápeža a tradičných domácich politických hašteríc aj dva finálové súboje. Zatiaľ čo po finálovom večeri SUPERSTAR rozhodovali o aktéroch iný, vo finálových zápasoch slovenskej hokejovej extraligy to boli(aspoň väčšinou) samotní hráči. Spoločné však oba mali jedno.

Akokoľvek absurdne to znie, dnes, keď piesok v presýpacích hodinách odsypal len niečo málo z 21. storočia, patrí používanie slovenčiny, teda spisovného slovenského jazyka na území našej malej republiky zjavne k menšinovým činnostiam jej obyvateľstva.