Pohodlnosť

Zase ubehol deň. Ani neviem ako. Všetko prebehlo popri mne a zase NIČ. Stále to isté. Tváre ako v sieňových zrkadlách. Príliš vzdialené a blízke. Stropy možností postavené ešte vždy rovnako. Primalá odvaha preraziť hlavou múr. Rovnaké mená, miesta a veci. Príliš podobné dlane, ženy, ulice..Niekto sa ma zabudol spýtať, či som rád, či mi to tak vyhovuje, či si nezaslúžim viac.Asi to budem musieť urobiť.