Bob Dylan a STV

Pokiaľ by som nemohol robiť niečo, čo ľuďom povie , že nech už je tou chorobou hocičo-a máme ich všetci-môžeš sa liečiť a uzdraviť, zanechal by som to a zmizol niekde v lese alebo na mori.“ Tieto slová amerického hudobníka Boba Dylana mi napadajú v súvislosti s nedávnymi kultúrnymi výzvami a iniciatívami, ale aj na margo celkovej spoločensko-kultúrno-politickej situácie, pretože sú podľa mňa univerzálne dosaditeľné. Z môjho pohľadu je ťažko zaujať jednoznačný postoj „Áno je to tu nanič kultúra je v kríze, umelci sú v kríze, my sme v kríze. A za všetko môže STV, lebo spustila Mojsejovcov.“ Alebo „Je to tu ako hocikde inde, strojcami vlastnej kultúry sme my sami a keď sme si zvolili túto cestu asi nám vyhovuje. Čo naviac STV sa stará aj o uspokojovanie neukojených intelektuálov a im podobných, dáva predsa Pod lampou a Metro.“ „Tak čo ešte ..... chcete?“Nechcel som, aby tento článok bol o STV, ale už sa tomu asi nevyhnem.„Kultúrna obec“ tvrdí, že „businessmanský“ štýl akým Rybníček so svojím záhradníkom STV riadia sa možno hodí do súkromnej firmy, rozhodne nie do verejnoprávnej inštitúcie. Myslím si, že jediná súkromná firma v ktorej by ich nebola škoda je politická strana. Odporúčam SDKÚ, aby neváhala už ani sekundu... Podobné talenty sa rodia raz za desať rokov. Našťastie ich STV vyklonovala, takže jej ani tak nebudú chýbať a naďalej si môže plniť svoje posranie.V záhradníkovi by modrá získala ďalšieho insitného ekonóma, suverénne súkajúceho pozitívne ukazovatele, pripraveného každého kritika „vtipne“ zahrabať pod čiernu zem, v Rybníčkovi zase ďalšieho slušného a zdanlivo pokojného človeka, s materinským citom vysvetľujúceho, prečo niečo bude celkom inak ako by to byť malo.No povedzte nebola by to hviezdna formácia: Rybníček-záhradník, Mikloš-Dzurinda-Kukan?Ale späť k jadru, nech už bola STV akákoľvek, za Kubiša, ........, či za hocikoho, kultúra tu vždy bola a pramálo na nej závisela. (Samozrejme môžeme si klásť aj filozofické otázky typu, Čo je to vlastne kultúra?, ale toho by som sa tentokrát rád uchránil). Druhá a pre mňa najpodstatnejšia vec je posolstvo, ktoré jej ignoranciou STV národu posiela. Tri telenovely za deň, to je veľa aj pre členov fanklubu HZDS. Práve o tom je citát z úvodu. Buď niečo robme „choro“ a smejme sa na tom, aké to bolo lacné, alebo niečomu „chorému“ odoberme a investujme to do tých liečivých vecí o ktorých hovorí Dylan. Ešte stále mám pocit, že sa to oplatí.