Kto je lepši?

Ako Slovan a Zvolen, tak i Martina Šindlerová a Katarína Koščová opäť raz otvorili sociologicky, psychologicky i sociograficky zaujímavú a nie novu otázku. Čo spôsobuje a kde sú korene už dlhšiu dobu trvajúceho zápasu Bratislava verzus „Tí ostatní“? Zaslúžilí absolventi filozofickej fakulty sa na stránkach mienkotvorných denníkov predbiehajú vo vysvetľovaní prečo je to tak. Prečo vyhrala jedna a nie druhá, prečo je Slovan mimo Bratislavy pre divákov S......ý a prečo tí bratislavský častujú Zvolenčanov, či Trenčanov pokrikmi ako „Vitajte v meste“, alebo „Sedláci“. No povedzte, prečo? Musím sa priznať. Tiež som v podstate „Bratislavák“ aj keď od narodenia žijem v sympatickej dedinke asi 15 kilometrov od tejto ambivalentne vnímanej metropoly. Čiže aj ja som teoreticky ten bohatší, sebavedomejší, arogantnejší. Ten čo má všetko po ruke, môže si vyberať medzi veľmi dobrou a vynikajúcou prácou, môže popíjať drahé drinky vo vycibrených podnikoch a zúčastňovať sa atraktívnych kultúrnych a spoločenských podujatí. Pravdepodobne to vyznieva ironicky, ale je to presne tak. Hovorím, že žiaľ. Pretože Bratislavacentrizmus na Slovensku, podľa mňa, reálne existuje a treba povedať aj to, že nám zo „Západu“ sa to z našich vyhrievaných kresiel ľahko hovorí. Táto otázka totiž pre väčšinu z „Nás“ nemá existenčné rozmery. Osobne, som vďačný všetkým okolnostiam a ľuďom, ktorí spôsobili, že môžem žiť tam kde žijem. Na tejto otázke ma však fascinuje jedna vec a to tá, že dokážem až pričasto rozoznávať či niekto je, alebo nie je z „Bláávy“. Častejšie ako mi je to milé. Aby bolo jasné, nerozdeľujem tieto dva tábory na dobrých a zlých. Ale. .Študujem v Trnave a aj tam sme sa v ročníku akosi neoficiálne rozdelili na „Bratislavákov“ a „Tých ostatných“. Potupne doznávam, že napriek miestu svojho narodenia i geografickej polohe svojho bydliska nepatrím k „elite“. Skrátka nemám ten správny prízvuk, imidž a „fíling“ . A už vôbec nie zmysel pre humor. Neexistuje tam však nijaká špeciálny nevraživosť. Iba chladný a strohý odstup. Samozrejme vždy je to aj o výnimkách. Tuším sa zamotávam.Čo týmto všetkým však chcem povedať je, že riešením je rešpekt. K jedným aj k druhým. Prirodzene, ekonomické rozdiely je potrebné zužovať, chudobnejšie oblasti saturovať. Ale to je úloha „tých múdrych tam hore“. Úlohou nás je akceptovať, že je niekto iný ako my. Áno, niekedy sa to už, akceptovať nedá. A to je už o tej arogantnosti, drzosti, nadradenosti.. V takýchto prípadoch je primerané použitie hrubého fyzického násilia.