India v čísle 4: Štyri jogy
India je krajinou spirituálnych učení a nespočetných bohov. Medzi tie najznámejšie patria budhizmus, hinduizmus či džinizmus.
Dnes sa s Vami ponorím do sveta tradičného hinduizmu. Jedná sa o najrozšírenejšie náboženstvo v Indii, ktoré má však mnoho tvárí a mnoho foriem. Konkrétne si dnes povieme o štyroch jogach alebo štyroch hlavných cestách, ktorými sa dá kráčať k oslobodeniu, osvieteniu alebo mókši.
Hinduizmus
Ako som už písal v inom článku, hinduizmus ako taký je koloniálnym označením Britmi, ktorí keď prišli do Indie, nevedeli uchopiť jej pluralitu filozofických smerov a náboženskú heterogenitu. Myslím, že korektnejšie označenie toho, čo dnes označujeme za hinduizmus je brahmanizmus. Ide o dominantnú vieru indického polostrova a náboženský smer riadený kastou brahmanov alebo kňazov.
Hlavnými textami brahmanizmu sú prastaré sväté zjavenia alebo takzvané Védy. Ide o rôzne hymny a popisy rituálov. Na tie nadväzujú neskoršie Upanišády, ktoré sú komentármi Véd a ide o hlboké filozofické diela, ktoré sú gro brahmanskej filozofie. Nazývajú sa aj Vedanta, alebo uzatvárajúca časť Véd.
Najčastejšou formou brahmanizmu sú dnes školy Advaita Vedanta, Dvaita Vedanta alebo Višištádvaita. V rámci týchto škôl sa praktizujú rôzne jogy. Sú nástrojom filozofie a ide o praktické cesty k osvieteniu.
Čo však znamená joga?
Joga znamená spojenie a konkrétne ide o spojenie tela, mysle a ducha. Keď hovoríme v tomto článku o joge, hovoríme o joge v širšom slova zmysle a nie o fyzickom cvičení, ktoré poznáme pod týmto názvom u nás v Európe. Joga to sú rozsiahlé a komplexné hinduistické filozofické učenia, ktorých cieľom je priblížiť človeka k Bohu alebo k absolútnemu vedomiu (Brahman). Vo Vedante existujú štyri hlavné jogy alebo spôsoby priblíženia sa Bohu. Sú rozdielne, aby si každý človek, charakterovo, či typologicky odlišný, vedel nájsť svoju cestu. Každá sa sústredí na iný aspekt vzťahovania k Bohu alebo k realite. Ako sa však hovorí, všetky cesty vedú do Ríma a takisto aj všetky jogy vedú k osvieteniu alebo k mókši. Tento stav, v ktorom osobné Ja- Atman splýva v jedno s Bohom alebo totalitou reality- Brahman, je cieľom spirituálnych praktík brahmanizmu.
Teraz Vám porozprávam podrobnejšie o štyroch hlavných jogách a o tom, v čom sú rozdielne.
Karma joga
Karma joga je tá najpraktickejšia. Ide o altruistickú jogu a život zasvätený pomoci ľuďom a komunite na základe tvrdej práce. Tento typ jogy je najvhodnejší pre pracovitých ľudí, ktorí majú sociálne volanie slúžiť a pomáhať iným.
Kľúčovými piliermi Karma jogy sú nezištná pomoc iným a obeta Bohu, ktorému je celá práca zasvätená. Ďalšími charakteristikami tejto jogy sú služba pre väčšie dobro a netkvenie na výsledkoch svojej práce. Človek pracuje tvrdo a oddane bez ohľadu na plody svojho úsilia, či už je dôsledkom práce úspech alebo zlyhanie. Človek má byť počas aktu svojej služby vyrovnaný a službu vykonáva bez túžby osobného benefitu alebo cieľov, ktoré slúžia pre vlastný osoh. Tým si očisťuje srdce a myseľ a dostáva sa bližšie k Bohu alebo k dosiahnutiu mókši.
Radža joga
Radža joga je mystická cesta jogy. Je vhodná pre ľudí so silnou introspekciou. Ide o život zasvätený praktikám meditácie a silnej kontrole mysle. Nazýva sa taktiež kráľovskou cestou a považuje sa za najvznešenejšiu. Je to cesta, ktorej sa venoval známy jogín a mystik Patanjali vo svojich Joga Sutrách. Patrí k nej aj fyzické cvičenie alebo Asany, pre ktoré sa u nás v Európe joga preslávila. Okrem ásan patria k osemdielnej ceste Radža jogy aj dychové cvičenia alebo pránajámy, striktná disciplína, dodržiavanie etických princípov, odpútanie sa od zmyslových vnemov, meditácia, koncentrácia a samadhi alebo osvietenie.
Džnána joga
Džnána joga je jogou poznania. Ide o cestu múdrosti a intelektu. Je cestou intelektuálov a milovníkov štúdia. Praktizujúci sa venujú hlbinnému poznávaniu seba a svojho Ja (Atman) a jeho vzťahu s realitou (Brahman). Dôležitou praktikou Džnána jogy je rozlišovanie medzi tým, čo je skutočné a čo je pominuteľné a iluzórne. Človek sa cez štúdium posvätných textov a následne ich kontempláciou a meditáciou o týchto textoch snaží odosobniť od materiálnych túžob a prekonať stav nevedomosti, ktorý nám bráni v splynutí s Brahmanom vo vytúženú jednotu alebo mókšu. Ide o podobnú meditáciu, akou bola v stredovekej Európe Lectio Divina alebo sväté čítanie, pri ktorom čitateľ nečíta len pre informáciu ale pre transformáciu. Je to dialóg medzi čitateľom a svätým textom, ktorý čitateľa pretvára a približuje ho k Bohu.
Bakti joga
Poslednou formou jogy je joga oddanosti, bakti. V indickom posvätnom texte Bhagavad Gíta sa hovorí, že táto cesta k Bohu je tou najefektívnejšou. Ide o cestu lásky a bezhraničného sa odovzdania Bohu. Väčšinou sa tu veriaci vzťahuje k osobnému Bohu a to jazykom buď romantickej lásky alebo jazykom lásky dieťaťa k rodičovi. Ide o smer, ktorý je nabitý emóciami a je najvhodnejším pre emočných ľudí. Veriaci spievajú Bohu kirtany (piesne chvály Bohu), recitujú mantry alebo božie mená, robia rôzne obety, rituály a očisty (puja). Na základe týchto praktík sa veriaci vzdáva Bohu, prijíma božiu vôľu naplno a dostáva sa s ním do emočného spojenia a následnej jednoty.
Tak čo? Ktorú cestu ste si vybrali Vy?
