India v čísle 4: Štyri kasty
Podľa oficiálnych stanovísk sú kastové rozdiely v Indii pasé a vecou minulosti. Sociálna realita dnešnej Indie je však iná a ešte stále sú rozdiely medzi kastami veľmi markantné. Záleží však od toho, v akom štáte Indie sa človek pohybuje. Ak pôjdete do štátov, ktoré sú väčšinovo moslimské alebo kresťanské, tam tieto rozdiely viac-menej nenájdete. Perfektným príkladom je marxistická Kerala, v ktorej na moje prekvapenie nebola viditeľná extrémna chudoba ani sociálne rozdiely. Kerala je však v rámci Indie celkom raritný unikát. Keď ideme do viac tradičných hinduistických štátov, tam sú sociálne rozdiely fakt priepastné a stále platí, že sa ľudia z rôznych kást nemôžu medzi sebou sobášiť.
Sobáš je v Indii braný inak ako v modernej Európe. Sú to dohodnuté sňatky, pri ktorých ide o sociálno-ekonomické pragmatické spojenie dvoch rodín. Mladí Indovia mi s úsmevom vysvetľujú, ako ich rodina vie najlepšie, kto bude pre nich vhodným partnerom, a že iskra lásky vzplanie časom, nezáleží na tom, či sa im ich dohodnutá partnerka/partner páčia v momente svadby.
Čo sú kasty?
Kasty sú sociálne skupiny, do ktorých sa človek v Indii rodí, a ktoré mali historicky za úlohu určovať, aká bude jeho rola a funkcia v spoločnosti. Ako ste sa mohli dočítať v názve článku, existujú štyri hlavné kasty. Brahmani, ktorí sú kňazi a majú na starosti duchovný a intelektuálny život. Potom Kšatrijovia, ktorí sú bojovníci, panovníci a šľachta a majú na starosti vládnutie. Nasledujú Vajšiovia, ktorí sú obchodníci. Najspodnejšou spoločensky uznávanou kastou sú Šudrovia, ktorí sú pracujúci alebo sluhovia.
Mimo kastového systému sa nachádzajú Nedotknuteľní, ktorí sú považovaní za podradných ľudí, a ktorí sú väčšinou žobrákmi a spoločensky opovrhovanými ľuďmi. Môžu vykonávať len spoločensky periférne práce považujúce sa za nečisté ako napríklad pohrebníctvo. Ak niekedy pozerám, ako sa k nim správajú, pýtam sa sám seba, či ich vôbec Indovia za ľudí považujú.
História a vznik kást
Možno sa pýtate, ako tieto kasty vznikli?
Indiu tvoria historicky 4 hlavné etnické skupiny. Pôvodné obyvateľstvo tohto polostrova, ktoré sa nazýva Dravídi a podľa popisov sa jedná o ľudí s veľmi tmavou pokožkou “čiernou až modrou” ako ich Indovia popisujú. Dravídov môžete nájsť väčšinou na juhu polostrova. Jednalo sa o historicky mierumilovné kmene, ktorým vďačíme za rôzne filozoficko-náboženské systémy ako sú budhizmus, džinizmus či šivaizmus. Pre zaujímavosť, tieto dravídske smery ako prvé priniesli koncepty ako reinkarnácia a koleso života, podľa ktorého človek žije mnoho životov, pokiaľ jeho život nie je eticky perfektný a zanecháva za sebou karmickú stopu, ktorá vedie k znovuzrodeniu. Ak človek žije bezchybný život, tak sa vie z tohto kruhu životov, ktorý sa nazýva aj Samsara, vymaniť a dosiahnuť osvietenie- Nirvanu alebo Mokshu. Oba tieto koncepty osvietenia pochádzajú tiež pôvodne z týchto dravídskych náboženských smerov a ako sa dostali do hinduizmu vám opíšem neskôr.
Ďalšou etnickou skupinou pôvodnou pre indický polostrov sú takzvaní “kmeňoví ľudia”, ktorí sú popísaní ako ľudia žijúci v džungli, tiež s veľmi tmavo sfarbenou pokožkou a ktorí podľa niektorých opisov vyzerajú vzhľadovo ako obyvatelia ostrovov juhovýchodnej Ázie a Oceánie. Títo žili väčšinou primitívnym spôsobom života a neboli spoločensky integrovaní.
Potom tu máme mongoloidnú etnickú skupinu, ktorá žije hlavne na severe a severovýchode pri hraniciach s Čínou, Nepalom, Tibetom či Bangladéšom. Hranice sú predsa tekutou záležitosťou a vzhľad ľudí rôznych národov je vždy zmesou susediacich etnických skupín.
Posledná a kultúrne najdominantnejšia etnická skupina sú Indoárijci. Tento národ bojovníkov pochádzal pôvodne zo severozápadu Ázie a na indický polostrov prišli relatívne neskôr, niekedy okolo 1500-2000 p.n.l. Ide o etnickú skupinu, z ktorej pochádzajú aj mnohé európske národy ako Slovania či starovekí Gréci, čo sa dá určiť podľa podobného náboženského panteónu. Ich náboženstvom bol väčšinou patriarchálny polyteizmus (mnohobožstvo), ktorý sa veľmi podobá na grécke či slovanské pohanstvo . Ako vládnuci boh sa tu zobrazuje boh hromu Indra, rovnako ako v slovanskej mytológii Perún či v gréckej Zeus.
Ale ako sa etnické zloženie Indie vzťahuje ku kastám?
Jednoducho. Keď bojový národ Indoaríjcov obsadil indický polostrov, postupne si podmanil miestne národy a kmene. Indoarijci silno tkveli na vojne a na hierarchických štruktúrach, na rozdiel od mierumilovných Dravídov, ktorí kasty ani vojny nemali. Pre Indoárijcov preto nebolo ťažké dobyť tieto mierumilovné národy a postupne tak nastolili hierarchický systém a hegemóniu, ktorá bola ich srdcu blízka. Indoárijskí kolonizátori sa tak sami položili do pozície najvyšších kast a stávajú sa z nich Brahmani a Kšatrijovia. Teda kňazi zodpovední za spirituálny život a bojovníci, šľachta a panovníci zodpovední za vládnutie. Podmanení Dravídi sa stali hlavne kastou Šudrov, teda poddaných, ktorí im slúžili a ktorí ani z ďaleka nemali také právomoci ako prvé dve kasty. Čo sa kmeňového obyvateľstva týka, to bolo ostrakizované (vylúčené z participovania na spoločnosti) a stali sa z nich Nedotknuteľní, ktorí sú doteraz na sociálnej periférii indickej spoločnosti.
Indoárijské filozoficko-spirituálné systémy ale neboli veľmi sofistikované a postupom času, ich Brahmani museli modifikovať a vylepšovať. Brali preto inšpiráciu z dravídskych systémov ako džinizmus a budhizmus. Takto časom vzniklo náboženstvo dnes zvané hinduizmus (čo ale nie je korektný názov, keďže ide o kolonialistickú kategóriu nastolenú Britmi) alebo presnejšie povedané brahmanizmus. Ide o zmes indoárijského náboženského panteónu a rôznych dravídskych konceptov a vhľadov, ktorými sú už spomínaná Moksha alebo reinkarnácia, či karma (zákon akejsi morálnej reciprocity).
Vráťme sa teda do prítomnosti. Dnes je India najľudnatejšou krajinou sveta. Ide o rozvíjajúcu sa krajinu, ktorá sa po koloniálnom vykoristení Britmi snaží postaviť na nohy, je preto prirodzené, že čoraz viac sa medzi priority bežných ľudí namiesto spirituality dostávajú materialistické a svetské ciele a hodnoty, akými sú peniaze, moc a finančné zabezpečenie. Spirituálny život zažíva mierny úpadok. V mnohých prípadoch tento spočíva v rituáloch, ktoré naoko vyzerajú prekrásne, bežní ľudia ale nevedia, čo ani zďaleka znamenajú. Rituály sa stali dogmou a spôsobom, ako Brahmani ešte stále udržujú svoju moc. Brahmani totiž sú jediní, ktorí môžu tieto rituály vykonávať a za všetko samozrejme chcú náležité peniaze. Rituály a posvätenia sú pre Brahmanov ľahký spôsob, ako slušne zarobiť, hlavne keď ich bežný ľud ešte stále uznáva ako autoritu. Subjektívne ale vnímam silnú krízu brahmanského veku a myslím si, že aj korupčnosť práve brahmanskej kasty má za následok jemné odklonenie sa od spirituality v indickej spoločnosti. Samozrejme, keď hovorím o odklonení od spirituality, ide iba o veľmi jemnú, pre turistu nepostrehnuteľnú tendenciu. India pre Európana stále srší veľmi silnou religióznou atmosférou a duchovným rozmerom bytia. Ten však z môjho uhla pohľadu nie je dnes až tak reprezentovaný kastou Brahmanov ale takzvanými sadhu, pustovníkmi.
Sadhu sú ľudia z hociktorej indickej kasty, ktorí sa rozhodli zrieknuť materiálneho života s cieľom hľadať osvietenie a Mokshu už v tomto živote. Ide o askétov, ktorí venujú celý život Bohu a hľadaniu Boha a ktorí za svojho života učinili rôzne sľuby zrieknutia, ako napríklad celibát. Týmito zrieknutiami sa dostávajú bližšie k žiadanej jednote s Bohom.
Ako som naznačil v tomto článku, indická spoločnosť a jej rozdelenie je veľmi rozmanité, preto je ťažké uchopiť ju. Ak ale pôjdete do Indie a v chráme od Vás niekto bude chcieť peniaze, zatiaľ čo Vám na ruku dáva náramok a recituje pritom ochranné mantry, už budete vedieť, že to bol Brahman.
