Ruky hore dám, predpažím a idem sám,
ruky hore dám, pozri ako cvičím.
Ruky hore dám rozpažím a idem sám,
ruky hore dám a tak si na tom fičím...
Vchádzam na oddelenie a veru, už to tam fičí. Narodeniny sa oslavujú od samého rána.
Čo od rána, hádam už aj od včera. A o prípravách ani nehovorím. To nám dalo zabrať, kým sme zistili, po čom oslávenci túžia. Pátrali panie učiteľky z nemocničnej školy, pátrali sestričky, potajmä zisťovali dobrovoľníci čo sa odohráva v hlavách budúcich oslávencov. Informácie zhromažďoval a overoval sociálny pracovník Ľuboš, ktorý na oddelení trávi každý deň. A overené informácie z dôveryhodných zdrojov potom posunul fundraiserkám, ktoré mali za úlohu splniť deťom sen. Rozhodili siete, oslovili darcov, ktorí sa do osláv zapojili. Dokonca aj sama pani riaditeľka, dlhoročná svetielkáčka osobne nakupovala to, čo bolo treba.
Pieseň od Mira Jaroša, obľúbenca detí nie len z onkológie, ale celého Slovenska, tá znela oddelením už niekoľký krát. Nikolasovi len tak žila navierala na malom, útlom krku. Natriasal sa, podlamoval kolená, tu a tam dal nejaký ten výkop, letmo zachytil môj pohľad, usmial sa, aby zrazu už stál chrbtom, kde som videla tie jeho pohyby odzadu. Chvíľu naklonený doľava, chvíľu doprava, zase výkop, jedna ruka sem a druhá tam. Ruky hore dám, predpažím a idem sám, ruky hore dám, pozri ako cvičím. Ruky hore dám, rozpažím a idem sám, ruky hore dám a tak si na tom fičím... Spolu s Nikolasom začína spievať aj malý Nikolajko. Juj, nespieva ako má a tak ho Nikolas rázne opraví: "Nie tak! Takto". A pesnička začína znieť odznova.
Kto to tu prichádza? Je to žlto modré, s veľkými očami a hovorí to " banana". Mimoň, ktorý prišiel deťom urobiť radosť, zaberá pol šírky chodby detskej onkológie. Tancuje na spev detí a tie sa pretekajú v tom, kto ho dokáže objať a kto si s ním urobí krajšiu fotku.
Po chodbe sa preháňa maminka s malou Zuzkou. Doslova ako opreteky. Zuzka sedí na invalidnom vozíčku s veselými kolieskami a mamina uháňa chodbou sem a tam. Zuzka sa srdečne smeje. Tak, ako sa dokáže smiať bezstarostné dvojročné dieťatko. Vozenie na vozíku jej pripadá strašne smiešne a zábavné. To je sranda! Mamina ledva ubrzdí, prudko sa otáča a fičí ďalej.
Zuzka zbadá Mimoňa. Vyvalí tie kukadlá a začudovane sa na neho pozerá. O chvíľočku jej vykriví pusinku do plačlivého úškrnu, potrasie malou briadkou, zdvihne ručičku, aby nešiel k nej bližšie a hovorí:
Choj do-mov.
Mimoň cúvne a dá Zuzke čas. Jej sa však táto postavička nepáči. Veď to čudo je také veľké. A nerozpráva. Nechce ho. Mamina si Zuzku berie do náručia a ona sa jej drží ako kliešť. Mama je mama. Nikto nemá bezpečnejšiu náruč než maminka, ktorá si nás dokáže privinúť vtedy, keď to potrebujeme.
Pýtam sa maminy malého Nikolajka:
Ako sa máte?
Dobre.
Odpovedá statočne a vyrovnane.
Čaká nás chemoterapia, celý cyklus a vyzerá to tak, že tu budeme aj na Vianoce. No čo už. Malý to zvláda dobre. Tak to doberieme, ako treba.
Nikolaj je na oddelení s ockom a maminka je doma s malou sestričkou. Chodí za nimi každý, každučký jeden deň. Na Vianoce, ak zostanú na oddelení kvôli liečbe, alebo zdravotnému stavu drobca, budú sedieť za slávnostným stolom, ktorý pre nich pripraví Svetielko nádeje. Ale nebudeme predbiehať. Veď to, kde budú tráviť sviatky, ešte s istotou povedať nevieme. Pripravení sme však na všetko.
Moja kolegyňa Vanda veselo pobehuje sem a tam, zabáva sa s deťmi, porozpráva sa aj s maďarsky hovoriacou oslávenkyňou. Síce si nerozumejú, ale čo tam po tom. Našťastie je tu pani doktorka, ktorá sa ľahko po maďarsky dorozumie. Dokonca preloží aj gratuláciu, čo malej oslávenkyni vyčarí na tvári úsmev.
Na oddelení to žije. Narodeninami dvoch oslávencov. Jeden je tu už rok a pol sám, druhá oslávenkyňa je tu s maminkou. Tešia sa z darčekov, z torty, z mafín, ktoré im napiekla dobrovoľníčka Zdenka. Dokonca pán primár sa stáva na chvíľu futbalistom, zabúda na ,,mobilné´´ predsudky a robí si s Mimoňom a oslávencami ,,selfí´´. Sestričky štebocú, z izieb sa postupne vyťahujú zvedavci.
Veru, takéto dni sú tu bežné. Mávame aj tie menej veselé, niekedy smutné a ťažké chvíle. Ale väčšina je práve takáto.
Veď, snažíme sa o to všetci, ktorí tam pracujeme.
Bankové spojenie:
Tatra banka, a.s., B. Bystrica
IBANSK83 1100 0000 0026 2075 6262
SWIFT TATRSKBX
variabilný symbol 5555
