Vyštudovať a uchytiť sa v živote v tej správnej profesii. To sú priania rodičov, ktorí chcú svoje deti čo najlepšie zabezpečiť a ani Ľudovít Sebelédi, pedagogický zamestnanec Gymnázia Andreja Vrábla v Leviciach, nie je výnimkou. „Môj syn onedlho doštuduje učiteľský odbor. Zvolil si to, čo bolo jeho srdcu najbližšie, ale s prácou v rodnej krajine akosi nepočíta," hovorí bez okolkov telocvikár a učiteľ biológie s dvadsaťpäťročnou praxou. Svoje povolanie má rád, napriek tomu sa už teraz zapísal do histórie školstva výraznými protestnými aktivitami na zlepšenie existencie i postavenia kolegov z celého Slovenska.
Po vyučovaní doučujú alebo vykladajú tovar
„Ísť 13. septembra do štrajku, vyhláseného Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy z Konfederácie odborových zväzov, by mal ísť každý učiteľ, ktorý má sebaúctu a záleží mu na jeho živobytí," pripomína Ľudovít Sebelédi, predseda mladej organizácie Nové školské odbory (NŠO). Práve on podnietil pred rokom veľkú petíciu bledomodrej stužky, požadujúcu pre učiteľov dôstojnejšie podmienky na výkon práce i život. „Nebaví ma už pozerať sa na to, ako je úsilie pedagóga podhodnotené a ako namiesto dobre vykonanej práce za primeraný plat a následný oddych doučujú aj po návrate zo zamestnania alebo vykladajú v hypermarketoch tovar, aby uživili svoje rodiny," argumentuje ostro predseda NŠO. Svoje postoje dal najavo už pred rokom pri rovnako odborármi zorganizovanom proteste učiteľov pred Úradom vlády SR a do júna tohto roku zozbieral so spoluzakladateľmi a s ostatnými základnými organizáciami NŠO po celom Slovensku 56-tisíc podpisov do petičných hárkov. „Odovzdali sme ich na Ministerstve školstva ešte pred prázdninami a očakávali sme aktívne zaujatie stanoviska k našim požiadavkám. Nestalo sa tak, a preto sa pridávame k štrajku odborárov a vyzývame k nemu aj ostatných zamestnancov a sympatizantov škôl," uvádza Ľudovít Sebelédi.
Jedenásť profesií v jednom úväzku
„Učím tridsiaty deviaty rok a situácia na školách sa rapídne zhoršila za posledné roky," odôvodňuje plánovanú podporu štrajku Edita Šuhajová, riaditeľka málotriedky obecnej Základnej školy v Santovke. Za roky praxe si vyskúšala okrem práce učiteľky aj vychovávateľstvo či učiteľstvo v materskej škole. „Túto prácu sa nedá robiť pre peniaze, treba ju proste milovať. Napriek tomu ale musíme z niečoho žiť a mať podmienky na čo najkvalitnejšiu výučbu žiakov," netají sa sklamane zo „štátneho" prístupu k problematike vzdelávania. „Nemáme mnohé potrebné učebné pomôcky, čo nás núti obetovať svoj voľný čas na hľadanie sponzorov, výrobu náhradných učebných pomôcok či vypracovávanie časovo i administratívne náročných projektov. Je to čas a energia, ktorú by sme mohli venovali inam," vysvetľuje logicky skúsená pedagogička a znenazdajky dodáva: „Mnohí rodičia si dnes nenachádzajú na svoje deti čas, zlyháva výchova v rodine a my ju musíme suplovať. Nastala totiž doba, keď deti nemajú ani toľko úcty ku škole a jej autoritám, aby sa učiteľom pozdravili," vymenúva všadeprítomné extrémy.
Jej rozpoloženie veľmi dobre pozná aj Zuzana Lišková, riaditeľka Základnej školy v Šarovciach. „V našej obci vyrastá už tretia generácia na sociálnych podporách a päťdesiat percent žiakov základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským tvoria rómske deti," odpovedá na otázku ohľadne existenčných podmienok žiakov a ich rodín, a tým automaticky spustí predstavivosť o ďalšej pracovnej náplni zamestnancov školy za nikdy nevyplatenú pápežskú menu v prospech núdznych. Navyše väčšina členov pedagogického zboru v obci nebýva a za prácou dochádza, čím sa výkon ich povolania stáva takmer celodennou a navyše výdavkovou záležitosťou. „Zaslúžime si slušnejšie finančné ohodnotenie a väčšiu úctu. Veď učiteľ už dávno nie je iba učiteľom, a to ani z morálneho, ani z profesijného hľadiska. A ani právo na bezplatné vzdelanie už nie je možné interpretovať tak, ako to zakotvuje ústava," vyznáva sa riaditeľka, podporujúca myšlienku jednodňového štrajku v prospech učiteľov a vyučovacích podmienok. Pri úvahách zostáva triezva a ihneď poukáže aj na „kozmetickú vadu" celého štrajku. „Myslím si, že sa mal uskutočniť počas letných prázdnin, kým žiaci nechodili do školy. Vyhlasovať celodenný štrajk v čase, keď žiaci nabiehajú na celoročný školský systém, sa mi zdá voči rodičom i deťom nefér," vyjadruje nahlas svoj názor.
„Zo svojho nanajvýš dôležitého postu vykonáva učiteľ hneď jedenásť profesií, kam pokojne zaraďme prácu psychológa, ekonóma, profesionálneho rodiča, spoločníka, ošetrovateľa, spovedníka alebo upratovačky," vymenúva na margo náročnosti povolania učiteľa predseda Nových školských odborov. Svoju prácu si váži a chcel by si ju vážiť ešte viac, pohľad na výplatnú pásku mu však vháňa krv do líc. „Tento štrajk bude historicky prvý štrajk učiteľov, ktorý preruší chod škôl a autority spoza katedier sa na jeden deň stanú nezamestnanými. Ak sa výstražnej akcie nezúčastní dostatok pedagogických pracovníkov, potom si my, učitelia, nezaslúžime nič," konštatuje bez servítky Ľudovít Sebelédi.
Chcú dosiahnuť desať percent navrchUčitelia sa chystajú zatvoriť školy 13. septembra od šiestej do osemnástej hodiny presne po roku od protestného stretnutia pred Úradom vlády SR. Rozhodli sa tak preto, lebo vláda v rozpočte opäť pritvrdila a rokovania zástupcov zväzu s ministerstvom nepriniesli očakávané výsledky ani za rok. „Myslíme si, že dozrela doba, kedy by mali mať učitelia oveľa vyšší status, než aký v súčasnosti majú," píše vo svojom vyjadrení prezidentka Slovenskej komory učiteľov Mária Barancová. Komora a Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku podpísali v polovici júna Dohodu o spolupráci a vzájomných partnerských vzťahoch, a teda vyjadrujú podporu aktivitám zväzu, vrátane využitia krajných prostriedkov. „Štrajk je signálom, že určitá skupina ľudí vyčerpala všetky ostatné nástroje. Učitelia sa ocitli v kritickej situácii a stratili nádej na zlepšenie. Septembrová jednodňová výstražná akcia je logickým vyústením nielen nepriaznivého spoločenského postavenia, ale aj ekonomickej situácie učiteľa v porovnaní s učiteľmi iných európskych krajín a s narastajúcimi cenami potravín, platieb za bývanie a iných životne dôležitých artiklov," mieni prezidentka Mária Barancová .
A čo očakáva od štrajku jeho hlavný organizátor - Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy? Ako uviedol pre agentúru SITA Pavel Ondek, predseda zväzu, je to ústretovosť vládnych činiteľov, ktorí by sa mali zaoberať zlou situáciou v školstve a predovšetkým mzdami zamestnancov. Tie by mali podľa odborov porásť budúci rok minimálne o desať percent. Učitelia však volajú aj po ďalších úpravách systému odmeňovania, ktoré by zabezpečili v školstve platy na úrovni 1,2 až 2-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve či systémové navýšenie financií priamo do školstva.
Či sa „misie" nakoniec zúčastní potrebné percento zamestnancov a sympatizantov škôl, alebo vyznie v súčinnosti učiteľov a hromadného zatvárania škôl štrajk ako „nepodstatné dobrodružstvo" nevedno. Už teraz je však jasné, že 13. september nie je piatok, a preto by mohol priniesť miesto povestnej smoly významný posun v myslení ľudí. „Od vzdelania totiž závisí budúcnosť ľudstva a povolanie učiteľa by preto malo byť v spoločnosti po všetkých stránkach atraktívne. Kvalita vzdelania sa navyše odvíja od financií a stabilného systému, ktorý v súčasnosti v dôsledku častých zmien foriem vzdelávania chýba. A chýba aj trh s učebnicami, ktoré by si mala škola zakúpiť sama podľa potrieb svojich žiakov," vymenúva niektoré z ďalších dôvodov na štrajk rozhodnutý Ľudovít Sebelédi. Za najpálčivejší problém však stále označuje biedny plat učiteľa, čím sa zrejme vracia na začiatok celého problému. „Pri nástupe do zamestnania je to v priemere iba 508 eur a 30 centov," šokuje. „Snáď si minister uvedomí, že sme schopní ísť aj do neobmedzeného štrajku, lebo takto sa žiť naozaj nedá," dodá na záver odvážne.
Katarína Kopcsányiová
