utíchal, i ľudí bolo pomenej. Ani som si neuvedomila, že na chodbe som zostala iba ja.
„Dobrý deň ! Idete si po výsledok ?“ : ozval sa pán inžinier Regner spoza sklenených dverí.
„Ach áno, už idem.“ : vyhŕklo zo mňa.
Pobalila som si rýchlo ceruzky a skicár, a utekala smerom cez sklenené dvere, až na koniec chodby.
Než som si stihla pobaliť svoje veci pán inžinier zmizol do svojej kancelárie.
Rozpačito som pootvorila dvere : „ Dobrý deň, tuším som posledná.“
Pán inžinier zdvihol čelo. Cez okuliare na mňa hľadel pár sivomodrých očí, a kútiky úst sa rozvinuli do širokého úsmevu.
„Áno Jarka, dnes ste naozaj posledná. Váš písomný test nebol najhorší. Hneď sa na to pozrieme. No, chýba vám jeden bod do áčka.“ : znova sa usmial pozerajúc priamo do môjho testu.
„Naozaj zaujímavý test. Pravdu povediac, takýto test som ešte neopravoval. Viete o tom, že naozaj pekne kreslíte ? : spýtavo pozrel mojím smerom pán inžinier Regner.
O tom som nikdy neuvažovala. Kreslím lebo ma to baví a je to pre mňa akási forma relaxu. Narážka na moje kresby v súvise s testom bola opodstatnená. K otázke číslo 22. "Vypíš domestikované druhy nepárnokopytníkov" som pridala kresbu somára a koňa, a k otázke číslo 35. "Vypíš všetky šelmotvaré po latinsky" som tiež pridala kresbu mačky.
"Viete, tie kresby ma naozaj pobavili, ešte žiaden študent mi do testu nikdy nič nenakreslil. No aj keď sa mi tie vaše obrázky páčia, nemôžem ich obodovať. Dúfam, že to chápete." : oznámil mi pozerajúc na kresby. Hľadel na ne, akoby mu tam dačo chýbalo.
„Chápem, to je úplne v poriadku. Nakreslila som to tam preto, lebo som myslela, že ma dačo pri maľovaní napadne.“: snažila som sa vysvetliť, prečo môj test obsahuje „ilustrácie“.
„Dobre, dobre. Test i vaše výsledky za tento semester sú naozaj dobré. Čo poviete na to , kebyže vás doskúšam?“
„To by bolo celkom fajn:“ : usmiala som sa, a v duchu tešila, že moje vytúžené áčko je bližšie a bližšie.
Dostala som naozaj veľa otázok, ale vedela som.
Posledná otázka znela : „Povedzte mi mačku domácu po latinsky.“
Moja odpoveď bola jasná. Ak by ma niekto zobudil o polnoci a spýtal by sa ma, odpovedala by som aj v polospánku.
„Felis silvestri forma catus.“
„Myslím, že to áčko môžeme zapísať.“ : povedal pán inžinier so širokým úsmevom.
Pri zapisovaní známky som bola podrobená ešte niekoľkým otázkam.
„Čo všetko kreslíte ?“
„ Väčšinou kone, niekedy mám pocit, že mi učarovali.“
„Kreslíte aj iné zvieratá ?“
„Vlastne skoro všetky.“
„Aha, viete , vaše kresby, len jednému nechápem. Prečo ste tú mačku kreslili zozadu ?“
Bolo mi to hlúpe. Trochu som sa na seba hnevala. Na svoju obhajobu môžem podotknúť len toľko, že za tých pár rokov čo kreslím, som sa síce nenaučila kresliť mačky odpredu, ale viem kresliť iné zvieratá. Kreslím väčšinou kone, a somáre len v krajných a nevyhnutných situáciách. Občas nakreslím kravu, a ak ma kravy nudia nakreslím si kolibríka. No mačku ?
Moja odpoveď bola strohá : „ Hm, keď ja ju odpredu kresliť neviem.“
Pán inžinier Regner pozrel sprvu na mňa veľmi ľútostivým pohľadom, no potom sa usmial.
„Koniec, koncov je jedno či kreslíte mačky odpredu či odzadu. Zo skúšky máte za A.“
Zdvorilo som poďakovala, pozdravila a z dverí som vyšla s predsavzatím, že do budúceho semestra sa naučím kresliť mačky aj spredu.
