Jaroslava Škultétyová
Zoja – a predsa živá
Zháňanie druhej práce, môj zdravotný stav a v neposlednom rade aj škola zaplnili miesta v mojom diári. Už si ani nepamätám, kedy som bola naposledy na koňoch a objala Zoju. Nevadí, v najbližšej dobe musím ísť na kone. Chýba mi ten malý ryšavý čertík, ktorý je stále veselý a užíva si života plnými dúškami. V pondelok ma čakali tri cvičenia za sebou. Bol to náročný deň. Ráno o siedmej som začala a končila som o štvrtej. Popritom som sa nestihla ani len najesť. Hneď som utekala za mojím školiteľom, či netreba spracovať nejaké podklady na bakalárku. Môj školiteľ je celkom fajn človek – i keď trochu svojrázneho charakteru. Vraj na bakalárku mám dosť času, a mám sa venovať iným prioritám. V duchu som sa potešila,
