Psík smutne zvesil hlavu a pobral sa ďalej zháňať niečo do žalúdka. Neviem prečo ale šla som za ním. Snáď tu má pána, a teraz ho hľadá. No psík pána nemal. Beznádejne sa pozeral navôkol a hľadal jednu súcitnú dlaň, ktorá mu hodí dačo pod zub. Bohužiaľ jediné čoho sa dočkal bol iba kopanec. To bola posledná kvapka. Rezignovane odbehol na kraj a po chvíli sa pustil jesť sneh aby zahnal skľučujúci hlad. Mne viac nebolo treba. Podišla som k psíkovi a volala ho k sebe. Bola to malá sučka. Zavrtela chvostíkom a pomaly podišla ku mne. Bola mokrá a veľmi sa triasla. Zobrala som ju teda na ruky. Cestou som stretla Zuzanu. Zhodli sme sa na tom, že najlepšie bude ak ju zoberieme do chovateľských potrieb. Tam sme kúpili vodítko, obojok, a hlavne niečo na jedenie. Z chovateľských potrieb sme ju zobrali na kone. Snáď dovolia aby tam zostala kým jej nenájdem domov.
Dali sme jej meno Zoja – je to obdoba gréckeho mena Zoé čo v preklade znamená živá. Ešte v ten deň sme so Zojou išli k veterinárovi. Ten skonštatoval, že Zoja je zdravá ročná sučka, ktorá má neskutočne veľa bĺch. Keď sme vychádzali z dverí vonku stále lialo ako z krhly. Bolo asi šesť hodín, zajtra som mala mať skúšku. Miesto toho aby som sa učila v teple a suchu na internáte zachraňujem jednej tuláčke kožuch. Psík sa mi zahľadel do očí. V jej pohľade bolo vidieť vďaku a veľkú únavu. Rozopla som bundu a vzala Zoju do náručia. Vykročila som do dažďa so psom na rukách a rozmýšľala kam s ňou. No žiadny nápad nebol dobrý. Najradšej by som si ju nechala, lenže my jedného psa máme a na kastráciu nemám peniaze. Nakoniec ani rodičia by neboli nadšení. Zatiaľ zostane na koňoch kým nevymyslím niečo rozumnejšie. Sučka mi medzičasom zaspala v náručí.
V maštali bolo celkom teplo, cez to všetko som Zoju zaniesla hore. Našla si miesto pod lavicou. Tam sa schúlila do klbka a zaspala. Kamarát sľúbil, že sa o ňu postará keď tu nebudem.
Cestou na internát som uvažovala nad tým, čo sme to za ľudia. Zoja totiž nieje jediná, ktorej som zachránila kožuch. Prvý bol nemecký ovčiak, môj prvý pes. Jeho mamu ktosi otrávil. Zostalo sedem trojtýždňových šteniat. Atos bol posledné šťeňa, ktorému ani veterinár nedával veľa šancí. No z Atosa vyrástol nádherný pes. Ďalší bol Falco, ktorého som našla iba hlúpou náhodou vyhodeného v smetiakoch. Bol vyhodený v igelitovom vreci. Spolu s ním bolo ešte jedno šteňa, no tomu sa už pomôcť nedalo - zomrelo. A posledným je JM. Toho sme zobrali hrobárovi spod lopaty inak by ho čakala injekcia.
Skutočne nechápem ako sa ľudia dokážu chovať k zvieratám tak necitlivo a zlomyseľne. Veď tie nemé tváre nikomu neublížili. Zoju máme na koňoch asi týždeň. Je skutočne veľmi živá. Teší sa z každého nového dňa. Bola by vhodná na kanis – terapiu. Snáď ak budú na to vhodné podmienky Zoju si nechám a začnem ju cvičiť, nech pomáha tým, ktorí to potrebujú – povahu na to má. Snáď aj ona bude mať chuť pomáhať druhým.
