
včielky bzučia ponad pole.
Potôčik si žblnkoce
stará kačka rapoce.
Na kameni žaba kŕka
na rybičku rybár mrká.
Smiech sa vinie ponad lesy
kvapka vody ružu kriesi.
Za oblaky slnko zájde
suchá zem si vlahu nájde,
splna hrdla smäd uhasí
napojila stromy, klasy.
Slnko hore, miesto poľa šíre more
samá voda žiadna zem
samé mapy, žiaden cieľ.
Od domu ma voda delí
miesto smútku budem smelý.
Uzrieť znovu chcem svoj svet
ucítiť klas, chleba kvet.