
Sedela na kraji brala
a padať chcela k zemi,
no odvaha jej chýbala,
zostala sedieť v bukovom tieni.
Zrazu však ticho výkrik láme
v bukovom tieni nikoho niet.
Padala krátko, padala z výšky.
Netreba myšlienky bez zbytočných viet.
Tam v údolí leží sama,
slzy čo kropili jej tvár
krv vystriedala.