A naozaj pitvete?

Ročník prvý a druhý, pitva antomická.
Naša prvá pitevňa je anatomická a prvý raz som do nej vchádzala tiež s istým pocitom bázne a magična. Tak toto je tá medicína. Pre niektorých prvé stretnutie s nebožtíkom. Najdrsnejšie sú tváre, orgány pripomínajú tie, s ktorými sa bežne človek stretne v mäsiarstve alebo v kuchyni. Schody dolu, malá chodba v ktorej sa dobre držia pachy, takže čuchové bunky sa postupne vnárajú do situácie. Nebožtíci sú totiž naložení v liehu. Napríklad ten náš sa upil k smrti a keďže nemal nikoho, dostal ho anatomický ústav. A naložili ho do bazénu s tisícmi litrami liehu...
To spôsobuje dve základné veci: Neskutočne to tam razí liehom a sladkastým zápachom z tiel. Dá sa zvyknúť, ale akonáhle s preparátom zase pohnete, vyvalí sa nová várka koncentrovaného liehového zápachu. Máme latexové rukavice, máme plášte, počas blokovej výučby teda pitevného týždňa máme aj skalpely. A jedinečnú možnosť pozrieť si nie len človeka v celku, ale aj jednotlivé preparáty - končatiny, orgány a všetko zo všetkých strán a spôsobom, ktorý nám už nikdy nebude umožnený.
Anatomická mŕtvola vyzerá silne neživo - celá akoby z plastu, žltkavá, vysušená, svaly akoby rozčesané na jednotlivé vlákna. Koža ako z voskovaného papiera. Na nášho nebožtíka nás bolo približne stoštyridsať, takže "náradíčko" prišlo ku slovu prakticky len u ľudí, čo chceli.

Ročník tretí, pitva patologicko-anatomická.

Budova patológie, čerstvo zrekonštruovaná. Tieto pitvy neprebiehajú na každom seminári. Sú doplnkom k vyučovaniu patológie, ktorá je viac o pozeraní a hodnotení preparátov pod mikroskopom - napríklad hodnotenie biopsií, operačných nálezov... Malá vstupná miestnosť pre študentov, kde si každý vezme vyradený chirurgický plášť a akési gumové galoše podobné papučiam, čo sa nastokávajú na prezuvky. U mňa bol rozdiel medzi prezuvkou a galošou dobrých päť čísel, čo sa na nevyhnutnú chôdzu po schodoch príliš nehodí. V samotnej pitevni je jeden stôl a keď si odmyslíte špičkové elektronické vybavenie a v prípade našej miestnosti pridáte denné svetlo, tak to tam vyzerá približne ako v kriminálkach v televízii. Keďže pitevňa je výučbová, sú tam naviac dva stupienky so zábradlím pre študentov. Pach neprekrytý liehom je oveľa nepríjemnejší a keď som si doniesla mentolovú mastičku pod nos, tak mali zo mňa ostrieľaní patológovia celkom zábavu. Nádcha je menej nápadná a pomáha tak isto. Nebožtíci, ktorých pitvu demonštruje lekár-vyučujúci, zomreli prirodzenou smrťou. Ich identitu nepoznáme a tvár býva prekrytá vlasatou časťou kože hlavy.

Ročník piaty, pitva súdnolekárska.
Ľudia, ktorí zišli z tohto sveta násilnou smrťou alebo je takúto smrť nutné vylúčiť. Čaká ma budúci rok.

Ja osobne mám pitvy rada. Je to síce smutné, keď niekto umrie, ale na to má najbližších, aby za ním smútili. Nám umožní mnoho, umožní nám vidieť.
Je to užitočné, hlavne kvôli tomu, že človek vidí to, čo ho teoreticky učia, to, čo si prečíta v zdravotnej karte, to, čo bude pacientovi, ktorý sa k nemu dostane...
Týmto chcem poďakovať všetkým, ktorí nám to umožňujú.