Alena Škutchanová
Cisársky rez
latinsky sectio caesarea. Po našom sekcia. Anestéziológ má v jednom čase vždy len jedného pacienta. Okrem tohto prípadu.
Lekárka - anestéziologička skautkapoviedkárkaa ešte všeličo možné Zoznam autorových rubrík: Anestéziologické, Intenzívne, Medické, Skautské, Zo života, Postrehy, Súkromné, Nezaradené
latinsky sectio caesarea. Po našom sekcia. Anestéziológ má v jednom čase vždy len jedného pacienta. Okrem tohto prípadu.
Taká iná anestézia. Chápanie momentu smrti sa v histórii menilo; momentálne je právne určené ako stav, keď vymiznú všetky funkcie mozgu (tzv. mozgová areflexia). Posudzujú ho kvalifikovaní lekári podľa špeciálneho protokolu a nazýva sa mozgová smrť. Je to "medzistav", keď už je mozog ako zdroj prejavov osobnosti človeka nezvratne poškodený, ale telo ešte stále funguje. Umožňuje odber orgánov pre tranplantáciu. Najčastejšou príčinou tohoto stavu sú úrazy a zakrvácania do mozgu.
Keď sa začítam do všetkých tých letákov, takmer každé zariadenie je v súčasnosti dotykové. Ku ľuďom nikdy nepribalili letáčik, aby sme vedeli presne, aké majú funkcie. V takom by, napríklad, možno... teda určite by tam bolo mimo iné uvádzané, že ľudia sú dotykoví. Tento spôsob, prosím, využívajte najmä v prípade nedostupnosti alebo nedostatočnosti iných spôsobov komunikácie.
Tam kdesi medzi neurologickými prejavmi a náhodami a vlastnými predstavami hľadať zatúlanú dušu. Neprebudení, prebudení a všetko možné medzi tým. Kóma.
Tma sadla už dávno. Dívaš sa na mňa unavenými veľkými očami a pomaly ich privieraš. Držíš ma za ruku. Pevne. Ak s ňou pohnem, stisneš ešte silnejšie. Stále som tu. Držím ťa.
Ten rok bolo počasie deň pred Štedrým dňom, že by psa nevyhnal. Fúkalo a snežilo. Šli sme zaniesť Betlehemské svetielko jednej panej na dedinu. Plamienok, neprerušenú reťaz od zapálenia v Betleheme až ku nej, sa nám v neprajnom počasí prakticky zázračne podarilo udržať. Pani si ho odpálila z petrolejky na sviečku. Vzápätí sviečku aj so vzácnym, pracnu udržaným a doneseným svetielkom sfúkla. Všetci sme boli veľmi prekvapení. "Ja som si ho odložila, aby sa mu nič nestalo," odpovedala pani. "A zajtra večer si ho zase zapálim." Všetkým prajem svetielko v duši a krásne Vianoce. Viac o Betlehemskom svetle: http://svetlo.skauting.sk
Dpoísaný do operačného programu ráno len rukou. Meno, rodné číslo, podľa ktorého tesne minul pediatrov. Diagnóza z kategórie tumorov. Tenkrát poprvé: Vitálna indikácia.
To, že máš strach, môžem hádať z toho, že ako "predchádzajúce anestézie" máš zaškrtnuté nie. Ale aj keby som ten záznam nemala, tak to proste cítim. Predsálie, malá vykachličkovaná miestnosť, plechová skriňa na lieky a pár prístrojov prikrytých zelenou plachtou. Takou, ako to jediné, čo Ťa zahaľuje. Trhane sleduješ mňa, miestnosť, kvapkajúcu infúziu.
Dedinského čudáka našli obeseného.Zdravotník, ktorý pomáhal pacientom na druhý svet."Viete, taký introvert to bol," vyjadruje sa oslovená suseda, v inom prípade kolega.Niekedy mám pocit, ako keby introvert znamenal nebezpečný odľud, psychopat. My, obyčaní introverti, si zatiaľ žijeme, občas hráme extrovertov, lebo tých je na svete kúštik viac a extrovertné vlastnosti ako spoločenskosť, aktívnosť, pachtenie po zmene sú žiadanejšie. Viem, že sa ľudia hanbia označiť niekoho alebo chápať ho ako introverta. Nemáme lepru ani nič iné nákazlivé, švihnutí a divní sme v rámci normy.Kto teda vlastne sme?
Svet je plný skvelých kníh.A teraz si predstavte, že by ste boli odkázaní to, že vám knihy vyberá niekto iný...
Zdravotník, to je tá osoba, ktorej zverujete svoje dietky, keď ich púšťate na tábor, alebo proste hocikam, kde zdravotník na deti dozerá. Často na odľahlom mieste mizernej dostupnosti. Plnému entuziazmu a hlavne túžby, aby ho vlastne nebolo treba. S kufríkom voľnopredajných liekov a ostatného materiálu. Vývoj zdravotníka prechádza obvykle niekoľkými fázami.
Spolužiak na mňa dvíha oči. Celý v bielom, schúlený v sede na nemocničnej chodbe celým telom volá čosi medzi "chcem spať" a "kávu!", bez energie na čokoľvek. Nieto na úsmev. To je taká moja podivnosť. Usmievam sa. Dokonca aj sedem päť ráno. Dokonca aj len tak, aj keď to vraj robia len blázni.Nebola som taká vždy. Toto je o tých, čo ma to naučili.
Chirurgická prax pred štátnicou. A mňa to tak nejak to zase na sále pritiahlo ku hlave pacietna. Pretože aj tí v bdelej kóme musia spať...
Vždy som chcela vyskúšať, aké to je, resuscitovať človeka. Jeden z motívov, prečo som šla na medicínu. Nechcem, aby sa ľuďom stávali zlé veci, aby si ublížili. Ale keď sa tak stane, chcem byť pri tom.
Keď chceme zistiť, nakoľko je pacient orientovaný, pýtame sa ho, kde je, aký je dátum. Je to súčasť základného neurologického vyšetrenia. Zvlášť orientácia v dátume sa stráca ako prvá. Mladá lekárka na neurológii sa na dátum pacientky pýtala v rámci ranného vyšetrenia každý deň. Keď prišiel po niekoľkých dňoch na vizitu primár, spýtal sa pacientky, ako sa cíti, čo ju trápi. Ona reagovala: "Pán primár, boli by ste taký dobrý a kúpili tuto mladej pani doktorke kalendár?"
Jednotka intenzívnej medicíny síce pôsobí dojmom neustálej výraznej akčnosti. Ale keď sa nič nedeje, tak sa jednoducho nič nedeje. A keď má detský pacient neodolateľný kukuč a my medici hravú náladu...
"Pamätáš sa, čo sa ti stalo?" Štandardná otázka pri poraneniach hlavy. Aj jeho som sa spýtala.Poskladané na cvičeniach z pediatrie.
Osemnásty krát. Bezpríspevkovo. Za stravenku a najnovší výdobytok, obložený rožok (ozaj dobrý). A vo večerných správach ma vzápätí poriadne naštvali...
Kika je na ARO už nejaký ten piatok. Vyše pol roka. Bola tam, keď sme boli prvý raz na cviku na detskom ARO. Vyšetrovala som ju na zimnom zápočte. Bola tam, aj keď sme mali pediatrický blok v letnom semestri. Fičí letné skúškové a Kika je tam stále. Aj Kikine plyšáky, aj fotky spolužiakov, aj mierne surrealisticky pôsobiaca plastová kvetinka na menšom monitore, ktorá pribudla na jar.
Vypukla jar, tá najjarnejšie divoká a krásna, kým ju leto presuší, čas sedmikrások a vlčích makov medzi pražcami a teplých nocí a život znie C,G,D a A-moll. Pretože tak znie duša tvrdej folkerky.