Asi to majú v sebe, princezné. Mne tento dar dopriaty nebol.
A tak moji chalani - kamaráti - krásni rytieri zachraňujú princezné. Je to predsa tak úžasné pomôcť úbohej bezbrannej žene. Viem to, pretože nie vždy im to vyjde. Potom zase prídu vystrábiť sa z boľačiek. Nadávajú na síce pekné, ale vymleté baby, obmedzujúce dračice, neschopáčky. Prídu za kamarátkou. Je to milé, bezpečné. Veď z kamarátky sa nekrúti hlava. Netreba robiť dojem, byť nádherný, vznešený (a bohatý) princ v lesklej zbroji. Však s kamoškou sa dá pokecať o čomkoľvek. O živote, prebádať neznáme zákutia ženského sveta - veď kamarátka v ňom žije... Kamarátka je náplasť na samotu po pokašlanom vsťahu. Kamarátka je baba, ktorú môžeš vziať medzi svojich kamošov. A nebáť sa, že bude rozprávať o kabelkách alebo že stropí scénu. Dokonca vie čo-to aj o takých veciach ako tanky z druhej svetovej vojny. Nie je to síce úplne chlap, ale určite aspoň tak z polovice, nemá nepredvídateľné výkyvy nálady a iné nepohopiteľné ženske veci, ktoré chlapov mätú.
A keď sa zase zjaví v zornom poli princezná, ktorú treba zachrániť, ochrániť a bude mať všetko to, kvôli čomu rytieri vyhľadávajú princezné, oni zase odídu. Možno na deň, na pár mesiacov, možno na dlhšie. Zvyčajne stačí kamarátke počkať, kým prejde najväčšia zaľúbenosť. Potom prídu na kus reči. Horšie je to, ak sa z princeznej vykľuje dračica a akákoľvek ženská v okolí je podozrivá.
Najskôr sa ale nemá čoho báť, však kamarátka je sliná žena, poradí si aj sama. A to bolí asi zo všetkého najviac. Lebo aj kamarátka je "iba" žena, chce byť niekedy krehká, bezbranná, ochraňovaná...
