Rukou pomaličky po tvári prechádzam ti,
no zelené oči už nežiaria ohňom červeným.
A v srdci plač zavretý do kamennej zdi,
v tieni s kúskom duše zdrveným.
Kaluž naplnená po okraj bahnom,
v povetrí nesie sa nárek tichý,
sťa silný úder do tváre rahnom,
a z duše sa derú povzdychy.
Nehybný muž v kaluži krvi utopený......
Nehybný obraz slzami ozdobený.....
Nehybný vietor výkrikom preťatý....
Nehybný čas výkrikom narušený......