Medzi najčastejšie uvádzané príčiny zlého stavu justície na Slovensku patria:
osoba predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina (zdôrazňujem, že nie funkcia, ale osoba predsedu NS SR),
osoba bývalého Generálneho prokurátora Dobroslava Trnku (v tomto prípade už nielen osoba, ale aj samotná funkcia generálneho prokurátora),
sudcovia, ktorí majú nezdravé korene ešte v minulom režime a naviac z nich vznikla nedotknuteľná kasta,
spôsob výberu a aj menovanie nových sudcov, v ktorom sa prejavovali prvky rodinkárstva a klientelizmu,
aktuálne podľa Štefana Harabina už aj ministri Žitňanská a Lipšic,
.... (pridaj si kto čo chceš).
Myslia si ale to isté o príčinách zlého stavu justície a vymožiteľnosti práva na Slovensku aj občania?
Prípadne nevidia občania problém aj v niečom inom?
A bude to naozaj po zvolení pána Čentéša za Generálneho prokurátora s vymožiteľnosťou práva naozaj lepšie, ako to z pódia SDKÚ-DS tvrdil Mikuláš Dzurinda?
Pracujem v jednom občianskom združení a mojich stretnutiach s členmi a sympatizantmi tohto združenia som sa dozvedel viacero zaujímavých informácií o postupoch súdov v niektorých konkrétnych kauzách, z ktorých po analýze súvisiacich zákonov vyplývajú aj iné možné príčiny neutešeného stavu s vymožiteľnosťou práva na Slovensku.
S ohľadom na posledné ostré vyjadrenia čelným vládnych predstaviteľov na adresu sudcov a rovnako ostrých reakcií z „osloveného“ tábora som sa rozhodol prezentovať postrehy občanov na viaceré iné možné príčiny stavu s vymožiteľnosťou práva na Slovensku a aj za zlý stav slovenskej justície.
Sériu postrehov začnem úvahou, resp. konštatovaním jedného zo zásadných nedostatkov slovenského súdneho poriadku, ktorý je podľa môjho skromného občianskeho názoru základným problémom, resp. hlavnou príčinou zlého stavu s vymožiteľnosťou práva na Slovensku.
Podľa môjho názoru je ťažko možné dopracovať sa ku spravodlivému rozhodnutiu súdu, ak môžu podľa nášho súdneho poriadku účastníci súdneho konania beztrestne klamať! Je predsa logické, že ak súd posudzuje nepravdivé dôkazy a vyjadrenia jedného z účastníkov konania, tak nemôže rozhodovať objektívne a teda ani spravodlivo. Už ani nehovorím o diskriminácii ostatných účastníkov konania, ktorí pred súdom neklamú.
Prečo to vidím takto?
Nuž jednak preto, lebo toto je uvedené v našom trestnom zákonníku:
§ 346
Krivá výpoveď a krivá prísaha
(1) Kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Kto v trestnom konaní pred súdom alebo na účely trestného konania v cudzine po zložení prísahy uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
No a logicky najmä preto to vidím ako základ problémov v súdnictve, pretože vďaka benevolentnosti súdov, resp. v dôsledku rigidného dodržiavania súvisiacich ustanovení zákonov zo strany súdov a aj zo strany orgánov činných v trestnom konaní pri posudzovaní jasných klamstiev a obštrukcií zo strany účastníkov konania mjú skrátka navrch tí, ktorým nerobí problém klamať a zavádzať. Všetci ti vidíme takpovediac v priamom prenose v mnohých aj mediálne známych sporoch a všetci vieme, resp. aj zo svojho okolia poznáme veľmi veľa konkrétnych dôkazov toho, že práve tento nedostatok v slovenskom súdnom poriadku je hlavnou príčinou zlého stavu s vymožiteľnosťou práva na Slovensku a je priam zdrojom korupčného správania sudcov, policajtov, štátnych úradníkov a aj advokátov.
Veď ak môže niekto z účastníkov konania beztrestne klamať, tak rozhodnutie v súdnom konaní môže byť v podstate také, ako sa sudca „stotožní“ s dôkazmi a aké „argumenty“ sú mu „predložené“, resp. naopak „nepredložené“. Čo myslím tým „predložené“, resp. „nepredložené“ argumenty, si môže každý domyslieť.
A takýchto „perál“ zákonodarného ducha je v našom právnom systéme podstatne viac. O niektorých najmarkantnejších nabudúce.
