Pôsobeniu G. Beera som sa popisom vlastnej skúsenosti už venoval v mojich predchádzajúcich troch článkoch. Teraz by som krátko k tomu s tými úplatkami.
Neviem, čo presne odznelo v rozhovore G. Beera s ministrom Jahnátkom a nezaujímajú ma všelijaké nahrávky, ktoré z neho existujú, pretože sú z pohľadu posudzovania Jahnátkových vyjadrení v TRENDe nepodstatné. Nemusia ( a určite ani nezachytávajú ) celý priebeh diskusie medzi aktérmi tejto „celebrity show“, pretože to by museli zachytávať úplne všetko, čo vo vzťahu k publikovanému rozhovoru zaznelo. Teda aj dohadovanie tém, termínu rozhovoru, atmosféru rozhovoru ( neverbálna komunikácia ), atď., atď. Pre mňa je podstatné to, čo som čítal v TRENDe č. 12. A z toho považujem za potrebné dať verejnosti vo vzťahu k problematike „Jahnátek a úplatky“ do pozornosti nasledovné postrehy.
V súvislosti so sériou článkov v TRENDe č. 12. stojí za pozornosť už samotný úvod k nim na strane 21. Sú v ňom uvedené aj nasledovné dve vety :
„Kabinet Roberta Fica deklaroval snahu „podporovať rozvoj obranného priemyslu SR“, no zároveň stopol privatizáciu štátnej zbrojárskej skupiny DMD. A zmaril šancu na jej víziu.“
G. Beer však nič nehovorí o tom, že išlo o privatizáciu štátnej firmy, ktorá už v tom čase bola pôsobením manažmentu z rokov 2003 až 2004 v kladných číslach aj s perspektívou ďalšieho zlepšovania. Nechcem tvrdiť, že by to nerobil rovnako dobre, alebo dokonca lepšie súkromný vlastník, ale zdá sa mi od informovaného novinára v takomto prípade formulácia o zmarenej vízii minimálne čudná.
Ale k tomu najsledovanejšiemu :
Na titulnej strane píše G. Beer (alebo TREND - po mojich skúsenostiach s TRENDom som si nie istý): „Ľubomír Jahnátek o vývoze zbraní: ÚPLATKY SÚ OŠETRITEĽNÉ.“
Názov článku na stranách 24 a 25 však už znie : „Netradičné formy predaja“ možno ošetriť.
Čo teda ten Jahnátek povedal, lepšie povedané povedal slovo vôbec „úplatky“ ?
Inkriminová časť článku znie takto :
T ( asi G.Beer ) : Problém je, že slovenský obranný priemysel vyrába najmä tanky a húfnice, ktorých dnes už toľko netreba. Po takomto tovare je dopyt najmä v krajinách tretieho sveta, málo solventných, politicky nestabilných, kde sa obchoduje cez úplatky. Buďme realisti – vedia si štátne firmy zúčtovať úplatky ?
Jahnátek ( zrejme ) : Pozrite sa, hovoríme o netradičných formách predaja. Tieto netradičné formy skutočne fungujú. To by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt. Ale ja si myslím, že toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch. Len to musí byť riadne evidované. Ja sa Vás opýtam – ako ten súkromník, ktorý má takisto dodržiavať zákony tejto krajiny, má dodržiavať účtovnú osnovu, má dodržiavať daňový systém, akým spôsobom on vygeneruje čierne peniaze, ktoré idú na netradičné formy obchodovania. Veď ich môže vyčleniť len zákonným spôsobom. A prečo to nemôže urobiť štátna firma ?
T ( asi G.Beer ) : Nemôže. Lebo napríklad musí mať v rôznych krajinách dcérske spoločnosti. Pán minister, ste z biznisu, viete, ako to chodí...
Jahnátek ( zrejme ) : Práveže som z biznisu a viem veľmi dobre, ako takéto toky fungujú. A preto si myslím, že to vie urobiť aj štátna spoločnosť, skutočne...
Nuž, nech budem akokoľvek kritický na Jahnátka, tak musím skonštatovať, že prvý ( a v celom článku ako jediný ) použil výraz „úplatok“ G. Beer, ktorý dokonca tvrdil, že v niektorých krajinách sa „obchoduje za úplatky“. A asi o tom G. Beer naozaj niečo presné aj vie, keďže o kúsok ďalej v článku popísal, čo musí mať subjekt vyriešené ( „Lebo napríklad musí mať v rôznych krajinách založené rôzne dcérske spoločnosti.“ ), ak chce takým spôsobom obchodovať.
Preto si dovolím tvrdiť, že Jahnátek celý čas hovoril o „netradičných formách obchodovania“. O „úplatkoch“ a ich konkrétnom použití celý čas hovoril iba G. Beer. Je ale pravdou, že v podstate obidvaja existenciu akýchsi „netradičných“ foriem obchodovania potvrdili.
G. Beer je teda podľa môjho názoru manipulátor. Otázkou zostáva či vedomý, alebo nevedomý. Ak zoberieme do úvahy fakt, že TREND sa v č. 12. na 7 stranách venuje výrobe a obchodovaniu so zbraňami, tak by zrejme mal byť aj jeho šéfreportér o problematike informovaný.
Napriek tomu G. Beer v rozhovore viackrát tvrdí, že slovenský obranný priemysel vyrába najmä tanky a húfnice, ktorých už toľko netreba a nemá sortiment, ktorý je „obchodovateľný“ na svetových trhoch.
Toto jeho tvrdenie skôr potvrdzuje jeho neinformovanosť, pretože aj z mediálnych správ (určite napr. aj z archívov TRENDu by mohol vedieť, že bojový tank na Slovensku nebol vyrobený od polovice 90-tych rokov a pôvodný finálny výrobca tankov ZŤS Martin, a.s. je už viac ako 7 rokov v konkurze.
Takisto by mohol G. Beer z médií a výstav, ktorých sa zúčastňuje vedieť, že slovenský obranný priemysel ponúka napríklad široký sortiment munície, zbraňových a vežových kompletov, obrnených vozidiel, odmíňovacích prostriedkov, detektorov obranných látok, trenažérový výcvik s použitím 3D technológií a mnoho ďalších „obchodovateľných“ produktov.
Prečo toľká nevedomosť ? Je to len lajdáctvo pri príprave pána šéfreportéra, alebo je v tom vedomá snaha vyvinúť na „niekoho“ tlak za „nejakým“ účelom ?
„Úplatková“ aféra ale na odvolanie ministra Jahnátka postačujúcim tlakom nie je. Celý cirkus musí byť o niečom inom a podľa mňa sa to čoskoro dozvieme. Možno už po piatkovom parlamente.
