Chvíľu som nechával dozrieť formu, ktorou sa k tejto téme postavím. Ako ukázal vývoj na vnútropolitickej scéne, urobil som s tým čakaním dobre. Vývoj mi totiž pomohol v tom, že viaceré témy navzájom spojil niektorými udalosťami, ktoré sa ale všetky točia práve okolo pôsobenia Vladimíra Palka ako politicky dosadeného štátneho funkcionára.
V tomto článku začnem dvomi najaktuálnejšími udalosťami, a to voľbou predsedu SMK a kauzou Beer, Jahnátek a úplatky, aj keď pre niekoho tieto témy spolu nesúvisia. Podľa mňa je však aspoň z jedného hľadiska opak pravdou a súvislosť tých dvoch tém je daná vystupovaním predsedníckych kandidátov SMK, resp. KDH v médiách.
Obidvaja protikandidáti dlhodobých predsedov SMK aj KDH vsadili na rovnaký prístup vo vzťahu k médiám a k verejnosti. Aj Palko a aj Csáky boli zdanlivo menej konfliktní, nešli do výrazných názorových stretov ani vtedy, keď to ako dlhoroční podpredsedovia a aktuálni kandidáti na predsedu opozičnej strany mali v záujme obhajoby straníckej línie jednoznačne urobiť. Naopak aj Bugár a aj Hrušovský ( ten viac ako Bugár ) museli hlavne v súvislosti s kauzou Beer, Jahnátek a úplatky vystupovať mimoriadne aktívne a teda podľa slovenských „zvyklostí“ „mimoriadne konfliktne“, lebo opozícia sa musela chytiť šance, ktorú jej naivne otvorený Jahnátek spolu so šikovným Beerom prihrali.
Po voľbách predsedu SMK Béla Bugár poukazoval práve na skutočnosť Csákyho vystupovania na svoje tričko a viac-menej sa sťažoval na to, akú medvediu službu vlastne Csákymu on aj svojim vystupovaním v prospech straníckej línie poskytol. Hrušovský to zatiaľ verejne nepriznal, aj keď po štvrtkovom „dialógu“ s Belousovovou v „De facto“ si to mohol aspoň uvedomiť.
Hrušovský vierolomne v „De facto“ obviňoval celú súčasnú koalíciu, ale najmä premiéra Fica z obhajoby korupčných praktík, navádzania na korupciu a ešte z mnohých ďalších „odnoží“ tejto nekalej praktiky v obchode a aj v politike. Musel byť konfliktný, pretože argumentačne to len na základe Beerových záverov nemohol voči Belousovovej ustáť. A po tom, čo Belousovovú viackrát opakovanými invektívami „vytočil“ a „naštartoval“, to ani neustál a nakoniec v diskusnej defenzíve vo vyšponovanej atmosfére použil formulácie veľmi blízke tomu, čo vyjadril Jahnátek v článku v dôsledku Beerovej „šikovnosti“.
Hrušovský bol na svoju škodu ( možno ale na prospech KDH ) rovnako vierolomný aj tesne po minuloročných voľbách keď spolu s ďalšími predstaviteľmi v tej dobe už opozičných strán presadzoval doma aj v zahraničí názor, že „bude potrebné intenzívne sledovať dodržiavanie zákonov na Slovensku zo strany súčasných vládnych strán SMER-SD, SNS a ĽS-HZDS a dodržiavanie občianskych práv a slobôd príslušníkov národnostných menšín. Pretože údajne vraj existuje vážne riziko, že SNS s podporou SMER-SD by sa mohla k takýmto porušovaniam zákona a občianskych práv a slobôd uchýliť.“
Vtedy som sa na Hrušovského ako na predsedu KDH obrátil otvoreným listom s otázkou, prečo mu tak leží na duši to vážne riziko z porušovania zákonov, keď mu v minulosti nevadilo konkrétne porušovanie zákonov SR zo strany politických nominantov KDH minimálne v rezorte Ministerstva Vnútra SR, aj keď o takýchto porušeniach zákona bol podľa mne dostupných informácií aj on osobne minimálne informovaný.
V spomínanom otvorenom liste som vtedy Hrušovskému pripomenul aj to, o aké konkrétne porušovania zákonov na MV SR sa jednalo, ale aj aké takmer likvidačné ekonomické dôsledky to malo na niekoľko slovenských súkromných spoločností a aj na ich zamestnancov.
Ďalej som v otvorenom liste poukázal aj na to, že konanie politických nominantov KDH pod vedením súčasného kandidáta na predsedu KDH malo taktiež popri výrazných materiálnych a ekonomických škodách aj na strane štátu za následok zastavenie realizácie technologicky a aj investične významných rozvojových akcií MV SR, spojených s nedodržiavaním záväzkov z viacerých medzinárodných zmlúv a dohôd, čo priamo vyústilo do neplnenie viacerých záväzkov SR voči EÚ ( komisie pre kontrolu plnenia prístupových dohôd ) a voči inštitúciám v rámci EÚ, resp. na voči štruktúram na EÚ napojeným ( program PHARE, Schengenská dohoda, ... ). Väčšina z týchto záväzkov nie je splnená doteraz, ale Palko to už s kamennou (lepšie povedané na zeleno namaľovanou tvárou „iného Palka“) hádže na tých, čo prišli po ňom ( Pado, Kaliňák ).
Bugár si svoju medvediu službu Csákymu uvedomil až po prehratom boji o predsednícky post v SMK. Hrušovský by si to v záujme KDH, ale najmä v záujme občanov Slovenska mal uvedomiť už teraz pred voľbami a netváriť sa, že nejde o spor v KDH, ale iba o „akúsi“ súťaž. Lebo z baránka (božieho) sa stane tesne pred snemom vlk bojujúci o svoju korisť. Rovnako, ako sa z alibistického a navonok názorovo nevýrazného Csákyho stal rozhodný a kreatívny intrigán.
Len tak mimochodom, reakcie od Hrušovského som sa vtedy tesne po voľbách 2006 nedočkal. Teraz už o ňu ani tak nejde, ale ide o to, aby sa Palko nedostal na stoličku predsedu KDH, lebo podľa Palka samotného je to tá správna cesta do premiérskeho kresla. A tu už končí každá sranda !
