Poznám minimálne štyri dediny, ktoré by odprisahali, že práve u nich chytili toho Jánošíka. Poznáte toho típka, však? Nášho najpopulárnejšieho národného buditeľa, influencera, vzor mládeže, ešte mu treba tisíc nových odberateľov a môže si dať s rytmausom zápas v klietke. Aký kraj, taký mrav, národ hrdý na tlstého rozprávača a zločincov, to ešte nikdy nikam nedotiahol. Ale na druhej strane, veľa osobností sme tu neodchovali... A keďže turisti majú takéto príbehy radi, tak prečo to nevyužiť a nevytiahnuť z nich nejakú korunu... Takže zatiaľ vedie Valaská Dubová, ale aj Černová a Východná spomínali, že to len tak nevzdajú. Všetci by si to zatknutie najradšej nechali patentovať, aby tam mohli otvoriť aj relevantnú krčmu. Tam by to s tým šmykľavým hrachom trikrát za večer zinscenovali. Na stene by viseli valašky a v národnom menúčku by sa to zbojníckymi pochúťkami, s jánošíkovským prívlastkami, len tak hemžilo... Veľké prachy by sa na tom dali otočiť!... Tak teda počkajme, ten Dankov ketet to vzdal, teraz to má na stole Rudo. Osobne hlasujem za tú Valaskú... Tiež som sa tam pošmýkal, ale to kuchár asi požičal upratovačke mastnú handru a ja som neskutočne zrúbal na schodoch...
Zatiaľ si nikto nedovolil spochybniť jeho rodisko...
Terchová je obec na severe Slovenska, v ktorej ak vlastníte chalupu, tak ste strašne za vodou. Ale strašne... Ja keket som tam pred koronou chcel kúpiť takú starú chajdu, kokos, za päť násobok sa to včera predalo... Ešte aj vlani mi tam vyfúkli jeden barák. Také rozbité humno, ale ten pozemok keby ste videli... Kua, keby to klaplo, moje deti mohli ísť študovať Harvard... Populárna lokalita, strategická infraštruktúra, keď skolabuje Strečno, tak obchádzka na východ ide buď cez Budapešť, alebo to odklonia tadiaľto. Toto leto napočítali silnejšiu dopravu ako na Prístavnom moste. Dvaja chalani to využili, leštili čelné sklá a za víkend zarobili dvojku... V zime to tam cestári neflákajú. Lebo Silvester tam prežúruje kopa Bratislavčanov, ktorí na tom snehu fakt nevedia jazdiť. Naozaj... Každý kilák nejaký čávo trčí z garáda, tak im to tam radšej dvakrát denne preplúžia...
Táto dedina je typická kopanica. Cez 60 osád, rozťahaná od hlavnej cesty až na koniec sveta. Svojou geografickou polohou je vhodná ako štartovací bod na vychádzky do Malej Fatry a je známa aj ako kultúrna oblasť Žilinského regiónu. Síce z rockového festivalu Budzogáň, v miestnom amfíku, som si nikdy moc nepamätal, ale vraj to tam celkom žije. Keď tam pred rokmi vystupoval Kabát, tak miestni poľovníci hlásili hromadný exodus raticovej zveri na turčiansku stranu. Vraj mesiac tam nemali čo strieľať do guľášika... Folklórne slávnosti tiež vedia narobiť poriadne zápchy, počas turistickej sezóny sa ukrutne ryžuje na parkovnom, žiadny akvapark, dinopark, westenové mestečko tam zatiaľ nevyrástlo... Zatiaľ to tam ešte nerozdrbali ako v Demänovskej alebo na Štrbskom, ale chystajú sa. Tak treba to tam prešľapať, čím skôr... Už tam ide aj cyklotrasa. Zo Žiliny, parádna, asi 20 mostov natiahli.
A trvalo im to iba 30 rokov...
Skôr ako zakotvíte v miestnom šenku a neskôr, pod rúškom noci, pôjdete niečo vyparatiť tej ligotavej soche Jánošíka, ktorá sa týči nad dedinou, čo tak trošku turistiky v Malej Fatre?... Garantujem Vám, že tie čapované Vŕšky lepšie chutiť budú. A aj tie halušky pôjdu ľahšie dolu krkom... Inak tie Vŕšky, to je remeselný pivovar. Jeden z prvých, ktorý na Slovensku zachránil gurmánov a ctihodných ľudí od bažanta a podobných srágor. No a tie halušky, to je trhák v národnom menu a čoskoro budú aj zadarmo pre sociálne slabších. Najväčší borci si ešte ako dezert struhnú pol litra kefíru, šesť borovičiek a hurá na toho Jánošíka.
Malá Fatra, za mňa najkrajšie pohorie v republike. Od Zázrivej, po červenej značke do Strečna, fakt parádna prechádzka. Ono to ešte pokračuje ponad Martin až niekam nad deravú Prievidzu, ale Krivánska časť je najpopulárnejšia. Majú to tam dobre ošéfované, či už gastro alebo núdzové situácie. Chata pod Chlebom, Chata Magura, Chata pod Suchým, stanica lanovky Snilovské sedlo, ale aj pohostinní turisti, ktorých sa tam motá požehnane... Hladní určite nebudete a aj po kalíšku ohnivej vody sa ujde... Keď sa Vám nechce celý deň motať po hrebeni, tak z Vrátnej, hore-dolu na Kriváň sa to dá za štyri hodky otočiť. Ak sa niečo pokašle, počasie, kondička alebo vzťahy, stalo sa mi, nie raz, viac ako tri, tak nadol ide aj kabínka. Ale za 16 éčiek, svine nenažrané!... Alebo hore-dolu Veľký Rozsutec... Aj ten Malý ešte pridať, teda keď ste už tam... To je už trošku na dlhšie, toto sú všetko tie populárne známe chodníky trčiace z každej brožúrky, za pekného počasia napráskané na totálku. Hlavne na tých rebríkoch v Jánošíkových dierach, ktoré si pravdepodobne dáte asi v sobotu, tam sa to zvykne upchať.
V deň príchodu, pre bežného smrteľníka v produktívnom veku to je v piatok večer, už toho moc bez čelovky nestíhate. A radšej to ani neskúšajte, dobre?... Aby vás nehľadali dobrovoľníci a nenašli medvede. Dajte si teda v klídku toho čapáka a aj tú bryndzovú gebuzinu. Vyčúrať, vyrajbať chrup a hajde pod duchnu!... Lebo ráno treba vstávať na tie rokliny, vodopády, hrebene, bude tam plnka... A hlavne, vy tupci blbí retardovaní menejcenní škaredí... Príde búrka! Hlavne v lete zvykne, po obede!... Lebo viete, čo sa stane s človekom, ktorého trafí blesk?... Čo?... Nie nie, vôbec mu to nevyladí čakry a erotogénne zóny... Zabije ho to!... Tak už aby ste boli na ceste dolu, najlepšie už poblíž dediny, keď dorazí tá čierňava! Neraz som utekal do lesa a večer dávali v telke reportáž, ako tam niekto zahučal... No, máte čo robiť... Ak všetko pôjde podľa plánu, tak to je na celý deň... Takže sobota to istí, program máte v odstavci vyššie a osobne odporúčam nohy regenerovať v potoku. Ak vás tam chytí nejaký ranger a bude potiť niečo o znečisťovaniu ekosystému, nenadávajte mu. Nemôže za to...
Ani ste sa nenazdali, je tu nedeľa. No keď ste už tu, tak treba ešte pred odchodom niečo spáchať. Niečo menšie, aby ste sa úplne nerozbili a na obed vypadnúť dom. Lebo keď sa nejaký lúzer vybúra pod Strečnom, tak tam skysnete do večera... Takže odporúčam nastúpiť na Zbojnícky chodník... Domáci to volajú Obšívanka, už som počul aj výraz Tiesňavy, ja to volám Jánošíkov okruh. Podľa stupnice od 1 do 10, ak jednotka je plážové korzo na Makarskej a desina Anapurna v hurikáne, tak tu by som dal slabšiu dvojku... Samozrejme závisí aj od toho, ako ste ešte ožratí z nočného záťahu na Jánošíka, tí rýchlejší to môžu ešte natiahnuť na Boboty. A ak Vás netlačí čas a vibramy, tak hybaj ho aj na Diery! Už by tam mal byť kľud... Ale ak ste sa zobudili, a cítite sa ako keby vás ten medveď opáčil, tak už radšej choďte domov... Hora neujde, tá je jediná istota a stabilita v živote.
Takže čo to je ten Zbojnícky chodník?...
Citujem z netu - „Podmanivá skalnatá dolina Obšívanka považovaná mnohými za najatraktívnejšiu v celej Malej Fatre leží v katastri obce Terchová, medzi miestnou časťou Poddolina a známym kaňonovitým údolím Tiesňavy. Dolina vzniknuvšia činnosťou malého rovnomenného potoka má tvar lievikovitého žľabu a je plná originálnych skalných útvarov. Ako jedno z mála miest na Slovensku je hniezdiskom orla skalného, kvôli čomu bol do nej dlhé roky turistom vstup zakázaný... Obšívankou vedie turisticky obľúbený Zbojnícky chodník spájajúci parkovisko Tiesňavy a osadu Poddolina. Túra dolinou je stredne náročná, miestami exponovaná – nachádzajú sa tu stúpačky, reťaze, oceľové laná a iné pomôcky. Dolina je prístupná z obce Terchová – z už spomínaného parkoviska Tiesňavy“
Tiež ma to slovíčko - „vzniknuvšia“, prekvapilo. Ta to som ešte nikde nečul. Ta to asi nejaké miestne nárečie... A ani toho orla sa mi tam nepodarilo cvaknúť... Hovorí sa, že keď sa tu jedna Kuffa vozila na vrtuľníku, tak ten rotor rozsekal celú rodinku. A zvyšok radšej odletel do teplých krajín... Ale majú pravdu... Je to jedna z najkrajších prechádzok v republike. Ľudí pomenej, kľud, sem tam vtáčik a domáci strašia návštevy zvýšenou aktivitou medvedíkov. Ale na Zbojníckom chodníku sa nemusíte báť. Je tam toľko schodov, že určite žiadny krvilačný cicavec, by sa tam ani z nudy, netrepal. Od 1.3. do 15.6. je tam uzávera, kvôli tím poletujúcim kuffám, ale aj niektoré nasnežené pasáže by mohli byť fest nebezpečné. Tak teda treba vyčkať aspoň do Veľkej noci. Možno až do letných prázdnin, ale poznačiť do kalendára by sa to dalo kedykoľvek.
V silných mesiacoch to tam môže byť trošku natesno, no dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Ale aj na pešo sa tam dá z dediny dokráčať. Nechajte auto pred supermarketom, zadara, odtiaľ to je asi kilák.
Ak ste už teda ubytovaní, nejako sa dostaňte na parkovisko Tiesňavy. Už cestou môžete sledovať zaujímavý meander riečky Varínka. Minulé leto bol strašný hic, tak som sa aj trošku ošplechol. Nemalo by sa, ale ja mám povolenku od najvyššieho a ochranári mi môžu fúkať práškový cukor, viete kam...
Takéto parádne bazéniky tam sú, hotový wellness. Ledva to tam tečie, ale keď sa na jar topia snehy, tak ten je prúd ako keby priehradu urvalo...
A hneď doprava, hneď do kopca, celkovo vás čakájú cca tri kilometre a niečo cez 450 výškových, a potom ešte asi polhodina došľapať cez polia naspäť na parking.
Značka píše dve a pol hodiny, pridajte k tomu nejaké výhľady, pauzy, čúranie, fotky, svačinu, možno trošku romantiky, suma sumárum, všeho všudy aj s vymáčaním otlakov, štyri hodky. Verte mi, oplatí sa...
Nedá sa stratiť, ideme stále po modrej a nulové nebezpečenstvo... Ale v prípade zatemnenia mozgu sa dá nepekne spadnúť do rokliny. Ale v normálnom stave sa netreba báť. Prevádzkovateľ tam naťahal rebríky, kramle, laná, zábradlia, v niektorých pasážach to s tými schodíkmi už aj preháňal. Zvládne to každý. Raz som tam stretol deduška, vo veku kedy už ja budem dávno trikrát rozložený. Ale aj päťročné decká, ktoré sa budú v pondelok v škôlke hanbiť, že nestrávili víkend na playstation a Netflixe.
Tak teda nabaľte chlebníky, fľašu vody na hlavu, zašnurovať boty a hybaj ho na prechádzku po týchto zbojníckych chodníčkoch. Možno aj na nejaký poklad narazíte, ktorý tam v tých časoch niekto vytratil. Ak nie tak, odmenou vám bude aspoň pekný vyhľad a trošku svalovice na zadku.
Vážení priatelia, nech vám to šľape a prajem pekný deň.
