Prvýkrát pri stole, keď sa všetci naokolo zabávajú na tom, ako vám z úst šľahajú plamene. A druhýkrát ráno. Samozrejme iba za predpokladu, že dobre funguje peristaltika. Ale to si užijete sólo a asi sa tým nepochválite každému... Pri tejto príležitosti by som upozornil pánov kuchárov ešte na jednu možnosť, kedy aj iná, veľmi citlivá, chúlostivá časť tela, sa môže ocitnúť v pekelnom ohni. Kto už krájal vrece maďarskej papriky a musel si odskočiť, tak na to nikdy nezabudne. Takže vydrhnúť ruky nielen po, ale hlavne pred... Dievčatá by mali byť v tejto oblasti relatívne v bezpečí. Ale bacha, pikantná večera je vraj turbo afrodiziakum! Tak skôr ako na to hupnete, nech si ten fešák vypláchne tlamu.
Pikantné jedlo sa väčšinou spája s mexickou kuchyňou. Ale aj Indovia, či Thajci, sem tam radi pridajú do hrnca nejaké diabolské prekvapenie. Ono to trošku súvisí aj s hygienou. Mohli by trošku pridať, že? Ale v tom tropickom teple a vlhkosti monzúnových oblastí sa baktériám parádne darí. Ani pitná voda tu nie je žiadny zázrak. U nás na Orave by sme ju nepoužili ani na spláchnutie. Udržať správny pomer v črevnej mikrofaune je základom úspešnej dovolenky, ale aj domorodci sú len ľudia, takže musia vykynožiť všetko, čo by ich mohlo prilepiť na latrínu. A preto od malička vypaľujú červa domácimi odrodami chilli a v tomto regióne sa s touto obchodnou komoditou veľmi aktívne kšeftuje. Z chemického hľadiska je to nejaký kapsaicín. Taká trošku komplikovaná molekula, ktorá je vlastne veľmi účinný jed. Tlakuje sa to aj do slzných sprejov. Pokiaľ to prinúti aj medveďa prehodnotiť svoj nápad zahryznúť do ochranára, tak teda malo by to zabrať aj na mikroorganizmy.
Tu by som trošku odbočil a všetkým dal radu nad zlato. Mám bohaté skúsenosti - Faraónova pomsta v Egypte, Aztécka ofenzíva v Guatemale, Prietrž mračien v Kambodži, jeden prúser väčší ako druhý. Mal som tú česť a nehanbím sa za to... Asi som v minulom živote niekomu strašne ublížil, keď ma takto kruto osud potrestal, ale prijal som to a hrdo bojoval. Každý správny Slovan by to riešil slivovicou. Ale to je už neskoro, iba to zhoršíte. Keď už je zle, tak pomôže iba zázrak v podobe kyseliny fosforečnej, v obchode to kúpite pod značkou Coca Cola. Po dvoch litroch nalačno sa vám uľaví.
Takže počas letných prázdnin sa dá všeličo ochutnať. Aj pálivé. Niekde viac, niekde menej, ale viete, kde vám zaručene odpáli dekel? A na WCku budete ryčať ako postrelený jeleň? V Južnej Kórei... Svetová jednotka v štípaní... Prvé skúsenosti som získal už v lietadle. Chcel som vedieť do čoho idem, tak som sa rozhodol vyskúšať lokálne menúčko. Nejaké mäso s ryžou... Spolucestujúci to do seba veselo súkali paličkami, aj deťom náramne chutilo, vravím si, že tá ohnivá fáma bude asi iba strašiak pre turistov. Ako pekne to vyzeralo, zdravšie ako môj milovaný černohor. Hralo to farbami, ale už prvé sústo ma vrátilo spať do reality. Tak toto budem jesť dva roky? Ak tam nebude McDonnald, tak zdochnem od hladu. Znecitlivela mi huba, sčervenali oči a v krku ma čosi hrozne rezalo. Vidličku som neprehltol, asi to bude tá marináda... Cez uličku sedela nejaká európska baba, tiež hrdinka ako ja, tej to zašľapalo viac. Možno to aj vdýchla, lebo sa začala dusiť, letušky začali panikáriť, kapitán zvažoval núdzové pristátie v Iraku... Ale toto bol iba predkrm... Mal som tam možnosť ochutnať také šlehy, že nejaké Tabasco bolo proti tomu ako kečup a extra silné univerzitne vyšľachtené feferónky z Agrokomplexu boli ako koktejlové jednohubky.
Tréning robí majstra. Po troch mesiacoch pobytu som mal zažívací trakt ako z antikoru. No stále som si netrúfal na výzvy, na ktoré sa moji kolegovia hecovali, keď sa sem tam, skoro každý deň, trošku, niekedy na blato, opili. Hneď oproti cez ulicu bola jedna krčma, kde servírovali držkový guľáš. Poviem vám, ten mal také grády, že aj trénovaní chlapi sa po zemi váľali. Kto zvládol celú misku, tak dostal diplom a uznanie séfkuchára. Ja osobne som to dotiahol maximálne na polievku Ďzampi. Píšem ako počujem, na stupnici od jedna do desať, vo svetovom meradle, je to taká šestka. Plávala v tom kreveta. Verím tomu, že ju nezabilo to varenie... Tiež som nebol triezvy, ale to bol teambuilding, tak nejdem trhať partiu. Došiel som do polky porcie, vonku mínus desať, ale potil som sa ako júli a kolega mi musel masírovať trapézy. A chytal som kŕče aj v lýtkach. Fakt som myslel, že zomriem. Jazyk sa mi zroloval a ten čudný výrastok, čo visí vzadu v krku, tak ten začal vibrovať. A ešte asi pol hodinu som plakal. Nasledujúci mesiac som sa hanbil na poradách a kolovali o mne rôzne vtipy... Najbrutálnejšie bolo legendárne Kórejské samovražedné burrito. Oficiálna desina!... Ja som to len ovoňal... A do rána som bol v šoku!. Dokonca som zabudol, kde parkujem... Keď si toto niekto objednal, tak celý podnik stíchol. Ale kolega Jeong Sul to dal! Iný frajer, na vyhodnotení výsledkov kvality som to spomenul ako míľnik celého oddelenia. Brácho rešpekt... No nebolo mu všetko jedno. Ale v prípade komplikácií bol pripravený defibrilátor, takže zaťal zuby a bojoval...
Aj keď je to najpokrokovejšia krajina na východnej pologuli, takže teória špinavých rúk by nemala platiť, štipľavé ingrediencie sa tu považujú za kultúrne dedičstvo. Pridávajú to do všetkého, niekedy som bol z toho na prášky, aj balená minerálka sa mi zdala trošku „spicy“... Ono to je síce veľká sranda, keď sa ľudia plazia po zemi, ale ono to úplne prebije chuť. To nie je bohvieaký gastronomický zážitok, keď neviete rozlíšiť rybu od hovädziny. A ani vizuálne, lebo všetci pri stole revú... A okrem toho všade idú kopy cibule, cesnaku, takže treba sa pripraviť, že aj to rande bude trošku špeciálne...
Ale tí aziati nie sú úplne blbí... Keď sa u nás pod Tatrami ešte dinosaure pásli, tak v tých končinách už žili milióny ľudí. Takže gastronómia je kúštik v predstihu. Zrejme sa najprv zaoberali tým, ako nakŕmiť masy, aby vládali stavať všelijaké múry a potom sa zamerali na to, čo by malo to jedlo okrem energie dodať do tela... Prisťahovalci zo starého kontinentu to vedia dobre porovnať, v mojom prípade sa jedná o veľmi objektívny názor. Keďže som doma furt tlačil do hlavy iba rezne a na tejto služobke som naskočil na miestne pikantné diéty... A poviem vám, cítil som sa parádne!
Celkom fajne som zhodil... Asi desať kíl. Napriek tomu, že sme furt niečo niekde žrali, môj žalúdok bol vysokovýkonná miešačka, kde už spomínaný kapsaicín, zrýchli metabolizmus, netreba ani do fitka chodiť... Do dnes ľutujem, že som sa neodfotil. Životná forma, kocky na bruchu, dokonca aj žila na pupku... Pravdou je, že vyprážaný syr som si dal až cestou domov na odpočívadle Červeník, ale my sme tam naozaj furt, vkuse a nonstop niečo žrali. Ako kyseliny... Po výdatnom obede sme si ešte v zasadačke zobli horúce papričky plnené lososom. Ale iba tak po desať. Lebo na olovrant bude restovaný psík na zázvore a ten tiež štípal. No a večera, to zasa bola ukrutná prežieračka. A ako dezert na záver, hrdinský sado-maso rituál, miestna pikantná kuchyňa.
A nebol som ani chorý! Kašlík a soplík? Zabudni!... Z tej kopy zeleniny som bol asi predávkovaný vitamínmi, ale okrem trávenia mi to nakoplo určite aj imunitu. Okrem toho, červené čili papričky sú bohatým zdrojom betakaroténu, horčíku a flavonoidov. No nekúp to! To tretie, neviem čo je, ale dobre to znie... A vraj to povzbudzuje aj sexuálnu aktivitu! To viem čo je, ale keď vám potečie z nosa sopeľ, tak toho moc nezbalíte...
Čili papričky sa používajú aj na tlmenie bolesti. Čo viem potvrdiť, keď ste v tranze, tak ani facku necítite. Reuma, artróza, kŕčové žily, omrzliny, trombóza, psoriáza, proti zápalom a ako som spomínal, perfektne uvoľní dutiny. Na nejakom pakistánskom Harvarde kŕmili myši papričkami a vraj to zaberalo na rakovinu. Rovnaký pokus, ale na ľuďoch, spustili na tom americkom. Zistili, že to o 14% zníži úmrtnosť na najznámejšie civilizačné neduhy... Takže by to malo prospieť, nielen v tepnách, ale podaktorým pacientom, aj v mozgu... Tak či tak, keď sa s tou klobásou do tela dostane niečo aktívnejšie a zdravšie ako borovička, tak by sa tie črevá mohli trošku rozhýbať. Vraj sa v tele dokáže hromadiť neuveriteľný bordel, takže by nezaškodilo trošku prepláchnuť potrubie. Stravníci, ktorí si svojím životným štýlom privodili pálenie žáhy, vredy a iné neduhy by mali so štipľavým opatrne... Možno by sa s tým dala spáchať aj vražda. Som si istý, že takúto otravu už niekomu niekde napísali do úmrtného listu. Ale zdravý človek by nemal mať problém. Aby to odpálilo stokilového chlapa, tak mu treba do ovsených vločiek primiešať 13 gramov čistého kapsaicínu. No to by si asi každý všimol...
Údajne 400 miligramov kapsaicínu týždenne naštartuje liečebný efekt. Vraj sa to dá vyžmýkať z piatich kúskov Habenera. Bacha na to, to už je celkom silná odroda. Vyšľachtili to kdesi v Karibiku, niet sa čomu čudovať, to je tiež región, kde to s hygienou moc nepreháňajú. Má okolo 300 000 SHU, to už je pre ostrieľaných chilli žrútov. Na vašom mieste by som radšej začal s piatimi maďarskými bielymi paprikami z Miletičky za tri éčka. Tie majú max 2000 SHU...
To SHU je niečo ako úroveň štipľavosti a podľa nej sa zostavuje rebríček. Vymyslel to pán Scoville, chemik, ktorý so svojimi ochutnávačmi celé dni prežúvali papričky od výmyslu sveta a hodnotili. Ak platí, že chilli zdvihne libido, tak sa tí chlapi museli po stenách škriabať... Publikoval to pred sto rokmi, takže v tej dobe mali k dispozícii iba niektoré modely. Dnes je pestovanie chilli životný štýl. Vyštudovaní botanici, ale aj vášniví amatéri vo svojich skleníkoch, šľachtia také príšery, že by im to tam kukláči mohli niekedy skočiť preplieť. Všelijaké tvary, farby, chute, krpaté rastlinky, ale niektoré sa ťahajú ako muškáty. Pri tejto je úspech jedna paprička, inde sa to dá striasať ako slivky na záhrade... Ale štipľavosť je najznámejší parameter, každý rok niekto zožne úrodu, ktorá prepisuje historické rekordy. Akurát sme niekde na troch miliónoch SHU. Aby ste pocítili tú silu, tak musíte zjesť vagón tej maďarskej a ešte aj nejaké žiletky. To by neodplašilo len medveďa, to možno aj stromy ušli.
Nestačí to iba polievať, ešte to potrebuje aj nejaký názov. Čím viac pikantný produkt, tým strašidelnejšie meno. Niekde v strede rebríčka číha Čierny škorpión, Ružový Tiger a čím viac sa blížime k vrcholu, tak stretávame rôznych Trinidadských duchov, Indických démonov. V prvej desine je napríklad Dračí dych, Diablov dotyk a Kmeň smrti... Tak ako v NHL je Wayne Gretzky, tak v chilli svete každý pozná kúzelníka Eda Currieho. S laureátkou Nobelovej ceny za objav rádioaktivity nemá nič spoločné, ale tento típek vypiplal pekelnú vecičku... Desať rokov sa v tom hrabal a nazval to Paprička X. Výhradne to bude slúžiť iba na vedecké účely, ale vraj sa to môže používať ako narkóza pred operačným zákrokom.
Okrem súťaže o najsilnejšiu mordu sa organizujú aj preteky v ich pojedaní. Od regionálnej ligy až po majstrovstvá sveta. Keď vidím, čo za lúza sedí v olympijskom výbore, tak čoskoro sa bude bojovať o medaily aj na tejto úrovni... Sú tu dve disciplíny. Rýchla smrť a na výdrž. Tá prvá pozostáva z viacerých kôl, kedy sa súťažiaci postupne prehrýzajú rebríčkom a kto vystúpi najvyššie, tak vyhral... Tá druhá spočíva v konzumácii jedného druhu, väčšinou sa podáva najsilnejšia značka usporiadateľskej krajiny. Napríklad víťazka indickej kvalifikácie schrúmala 51 démonov.
Tiež to mám doma... Na Vianoce som dostal takú sadu, mini balenia, také poldecové presnidávkové fľaštičky. Carolina Reaper, Trinidad Scorpion Moruga, Naga Viper, Bhut Jolokia. Nič pre slabšie povahy... Neviem, čo tým sledovala, či chcela rozpútať nejaké vášne, lebo keď si to strelím do polievky, tak sa nechce bozkávať... Ale to si len tak nakvapkám. To keby som tam namočil rohlík ako do horčice, tak mi to pokrčí nechty a zlomí ma to v tom najhrubšom. Od Kórejských čias si ešte udržujem určitú hladinu chilli v krvi, sem tam si s úsmevom spomeniem na tie orgie, čo sme vyvádzali v tej reštike. Keď tam pôjdem znovu na služobku, tak mesiac predtým zahájim tréning. A kto vie, možno dovtedy aj dopestujem vlastné papričky a donesiem im na koštovku. Veď moja domáca slivovica im chutila... Niektorí z nej aj odpadli...
Vážení priatelia, dobrú chuť a prajem pekný deň.
