reklama

Pán vrchný, s účtom dones knihu prianí a sťažností!

Tu je porcia ako pre vrabca a toto by ani pes nežral.

Pán vrchný, s účtom dones knihu prianí a sťažností!
Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Títo vozia menučko o pol druhej a vyzerá to tak, ako keby to niekto poprežúval už včera.

Milé reštaurácie, jedálne, táckarne, koliby... Do ázijského bistra nevleziem! Nad jedným som kedysi býval, naťahuje ma, už keď čo i len vidím živého psa, ktorý naháňa potkana... Rovnako pozdravujem aj vývarovne, hamburgerárne, picérky, bufety. Škoda, že nevaríme aj v krčmách! Ako bratia na západe. Lebo by som spomenul aj tie... Dva roky sme Vám tolerovali nejakú koronu! Ďalších dvadsať predtým, už ani neviem kvôli čomu, ste tiež nonstop vyplakávali, že krvácate... Že gastro melie z posledného, že štát sa nestará, že zákazníci málo žerú, že sa sťažujú, že nenechávajú aspoň 20% bakšiš, že zasvinia obrus, že ich treba obskakovať... No furt dačo. Furt dačo...  Ale už dosť! Stačilo, dobre? Už včera bolo neskoro naštartovať šporáky a začať poriadne variť. Keď si ja robím svoju prácu poriadne, tak skúste aj Vy!... A keď nechcete, nemôžete, alebo z nejakého iného záhadného dôvodu neviete na ten stôl naložiť niečo poriadne, za adekvátnu sumu a netváriť sa pri tom ako debil, tak skúste nejaký iný odbor! Na Slovensku máme kopu povolaní, kde sa da vyjebabrať so systémom, kde sa dá napríklad pohodlne zbankrotovať a obtiahnuť veriteľov o faktúry.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dobre, chápem, zasa som náramne múdry. Tak dajme teda na úvod nejaké fakty...

Áno, robil som v gastre, steakhouse vo Venice a see food na Virginia beach. Kŕmil som americkú klientelu a to by ste sa čudovali, aký servis táto smotánka požaduje... Áno, aj som jednu prevádzku vlastnil. Síce pod mojim podpisom bol namaľovaný veľký biely kôň, ale zaujímal som sa, ako nám to ide...

A nie, chuťové poháriky som si ešte neprechlastal. A nie, nie som žiadny komplikovaný stravník, ktorý sa furt na niečo sťažuje. Idem ako píla celý deň a nemáme vo fabrike kantínu. Ani nemám kedy vycestovať, vysedávať niekde a očumovať čašníčku. Takže si ten obed nechám doviezť... Veď to zožeriem tak za desať minút. Kopnem kávu a pokračujem, kua termíny horia... A predvčerom, aha čo mi doniesli. Že vývar a cestoviny...  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Šírka kelímku z jogurtu
Šírka kelímku z jogurtu (zdroj: P.S.)
Budem potrebovať dupľu
Budem potrebovať dupľu (zdroj: P.S.)

Ako mierku som zvolil klasický príbor. Chápem, že napratať sa na prasknutie tiež nie je dobrý nápad, trošku diéty by nezaškodilo polovici populácie. Ale nesúhlasím s novodobou teóriou, že ten tanier by sa mal tým jedlom len tak jemne poprášiť. To kde sme?... Tieto degustačné menúčka síce uživia prevádzkarovi nablýskané SUV. A už takmer dvesto kilový kuchár kŕmi po šichte celý panelák. Ale čo ja?!... Lebo hodinu potom, ako si odgrgnem, už sliedim po kancli a rozmýšľam, čo by som komu šľohol a ešte zblajzol.

Alebo včera. Tak som sa naháňal, že som prešvihol objednávkový deadline. Tak som skočil do najbližšej reštaurácie, podľa Googlu hodnotenie 4,1. Čiže žiadna sláva, ale ani Intercontinenal na tom nie je lepšie. Kukám na jedálny lístok, načarbaný kriedou na tabuľke, ešte aj s pravopisnou chybou. Čo si teda dám...  Ráno som sekol dve klobásy, tak som sa nechcel doraziť nejakou segedín bombou alebo maďarom. Ide leto, tak teda iba polievku. Kapustová sa mi tam zapáčila. Takže jednu naberačku hustého, jednu riedkeho poprosím, ako doma, v nedeľu... Teta za hrncom mala svoju úspornú techniku, druhá teta za pokladňou, bola asi z drahého kraja. Hovorí mi, že ako pre mňa, dve euríčka... Aspoň keby to povedala normálne... Keby som si dal k tomu ešte aj rohlík a deci kofoly, tak tam oprášim stravný lístok len taký fukot. Musím uznať, celkom dobrá bola. Taká fajná mastná, no cestou naspäť som len tak tak odolal kebabu. Keď sa človek nenaje poriadne, tak potom sa natlačí kadejakým odporným svinstvom, ktoré niekto považuje za svoje kultúrne dedičstvo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môžem fotiť každý druhý deň
Môžem fotiť každý druhý deň (zdroj: P.S.)

Čo sa týka kvality, nemyslite si, že to varil nejaký michelin z ultra čerstvých surovín. Výlučne a iba z domáceho bio chovu. To vôbec nie... Ja viem presne ako to bolo. Nakrájal to a pomiešal, nejaký Jano, respektíve prihrial ešte z piatku. Kuracie prsia priplávali až z Brazílie a ten tatarák sa určite nenarodil ako sviečkovica. A hlavne, nikdy čašníkovi neverte, že plody mora vozia dvakrát týždenne z Chorvátska. No to určite... Skúste nahodiť udicu na Makarskej. Garantujem, že týždeň ani ťuk a môžete každú chvíľku navliekať nového červíka. To sa môžeme aj staviť.

Áno, ja viem, nikto ma nenúti žrať miestne donáškové šlichty... Ale nedá sa inak. Nemôžem ísť inam. Veď pracujem v okresnom meste!.. Trošku väčšie od Revúcej, trošku menšie od Kubína, kedysi dovolenkový rezort stredoeurópskeho významu, dnes žaburina. Ešte by sa to dalo zachrániť, ale z každej haciendy okolo jazera trčí splaško rúra. Tesne nad hladinu, takže sem tam to aj žblnká... Keď sezóne dofrčia chalupári, tak sa ten prietok zvýši na úroveň ropovodu a to kúpanie potom aj tak vyzerá... V centre to tiež nie je nič moc. Nedá sa parkovať, služby celoplošne neslúžia a všetky zahraničné návštevy radšej odkláňam na hotely v susednom kraji... Fakt. Naposledy jednému klientovi v miestnom vychýrenom štvorhviezdičkovom intráku, viac ako kilo za noc, ani normálnu praženicu neurobili! Prišiel tak naštartovaný, ako keby ho tam ploštice dosekali...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Som rozmýšľal, že ho dorazím a na obed mu pripravím prekvapenie z ponuky lokálnych gastro kúzelníkov. To bude zábava!.. Keď sa mi chvastal, ako vyhral nejakú súťaž vo varení guľášu, tak či bude schopný vôbec zistiť akú polievku som mu objednal. Ak dostane iba deci... Ako druhé, zvykne bývať, také mäso. A trošku suchej ryže... Keď sa o môj kalorický príjem starala školská jedáleň, tak na otázku, čo ste mali na obed, tak som vždy frkol, že také mäso... V tých časoch, také mäso, plávalo v UHO. UHO je medzinárodná kulinárska skratka a znamená Univerzálna Hnedá Omáčka. Dnešné UHO získava rôzne odtiene hnedej, kreatívnejšie prevádzky sa neboja experimentovať so žltou a červenou... A volá sa to „luxusná“ omáčka... Za tie roky, už podľa toho ako kuriér z donášky podradí pred fabrikou a vletí cez rampu, už viem, ako to bude chutiť. Vyzerá to vždy zle, to je bez debaty. Ale vždy dávam tomu šancu...

Ty bláho, ako dlho si to vozil v kufri po tom Senci? Nezabudol to tam už ten, ktorý robil donášku pred Tebou? A trošku to tečie. Prečo s tým jazdíš ako s hnojom?... A zasa si ten syr zalisovali fóliou do toho plastu. Čo nemáte na polystyrén? Ten vyprážaný encián sa tam už asi hodinu potí. Ten chudák sa doslova kúpe v brusnicovej omáčke, ktorú si tam len tak nachlístal. Nabudúce to daj do takého malého kelímku. Pozri ako mu nasiakli brezle! Veď aj tie zemiaky fajne zvlhli! A táto zvädnutá burina je akože čo? Zeleninová príloha? Viem, že si tomu chcel dodať trošku veselšej farby, ale ten jeden štvorlístok to nezachráni.

Ale čo by som chcel za 6 eur, však? Sorry, od včera 6,50!

Bývam v hlavom meste...

Ale nemyslite si, že tu je to nejaká senzácia. Tiež to ide z kopca... Tu sa treba snažiť a nachodiť kilometre, kým človek nájde niečo normálne... Žiadne centrum neodporúčam, ožratým anglickým turistom je úplne jedno, čo hodia do bachora. Aj tak to skončí a uschne na nejakej pamiatke... Na periférnych sídliskách sa to trošku zlepší, ale aj tu asi vykopli kuchára a varí SBSkár s upratovačkou. Okrem hostí obslúžia aj dlhý rad zákazníkov, ktorí si tu nechali poslať balík. Mal som jednu obľúbenú putiku, cez ulicu, takže pod dohľadom, ale naposledy som sa tam cítil ako na pošte. To sa dalo prežiť, ale rovnako dlho som aj čakal!...

Ale klamal by som, keby som tvrdil, že aj v tej Bratislave je všetko celé zle. Dá sa nájsť, len treba veľa chodiť... Ale ak sa to tam zvrhne, tak úplne jednoducho im to okašľať a ísť o dom ďalej. Kto vie, možno sa človek časom vráti na rovnaké miesto, kde si opäť nájdu dôvod, prečo rozčúliť a stratiť zákazníka... Štát buzeruje a okráda reštauračný biznis pri každej možnej príležitosti, ale to neznamená, že si to musíte vybíjať na mne... Čo som Ti urobil? Ja nemôžem za tvoje problémy! Pizza sa nedá pokaziť, ale tebe sa to podarilo! Nevadí, hoď do koša, neponúkaj to hosťom...

Ak za tie rozvarené špagety chceš desať eur? Tak navrhujem, že zaplatím len päť a porozprávam ti, ako má vypadať omáčka bolognese. A tá riedka čapovaná desina, že dve éčka... Tak navrhujem, načapuj mi tam niečo remeselné a dám Ti štyri. Alebo vieš čo, dones účet, tu máš 10% navrch, nech nežeriem, no a som tu naposledy.

Nemyslím si, že im to trhá žily. Určite za mnou nikto nebude smútiť. Takých, ako ja, tam už mali habadej. A pravidelne im prichádzajú noví. Tak načo sa snažiť...  Mne sa vôbec nezdá, že by si ľudstvo utiahlo opasky, veď tie nákupné vozíky sú narvané až po okraj... Alebo že by tie mladé gazdinky konečne využívali tie moderné high-tech kuchyne, ktoré si zduté vydupali do novostavieb. Síce chvíľku, počas tej korony, museli sťahovať z netu nejaké základné recepty, ale veľmi skoro ich to prestalo baviť. A celá rodina nabehla do reštaurácie. Najlepšie v obchodnom centre... Parkovisko je narvané, zasa bude dobrá tržba...

Ale potom prečo v jednej dedinke, kdesi za Bardejovom, kde skapal pes a muchy sa otáčajú, prečo tam je to iné?... Sto domov, krčma, kostol, kulturák, obchod, ktorý mal otvorené iba štyri dni v týždni. A reštaurácia... Odvážny podnikateľský zámer na obec, kde treba fakt zablúdiť, aby tam človek dorazil... Ale prečo nie... Veď aj miestne hladné krky niekde musia chodiť.

Vkusne zariadený interiér, čistý stôl, lakte sa mi nelepili, ani podpivníky neboli obžuté... Usmievavá slečna nás nechala sadnúť a porozmýšľať, nevletela na nás, že či sme si vybrali... Pol jedenástej, ponúkali dve polievky, štyri jedlá, ale začali sme jedným čapovaným... Kokso, objednal som si kurací vývar. Doniesla mi taký kýbel. Parilo sa z toho, zeleniny fúra, rezance... Som myslel, že sa jej páčim, ale parta robotníkov na terase dostala to isté... Ako druhé, moravský vrabec. Jaj, toto mám strašne rád. Kapusta, knedľa, parádne upečené mäsko, nešetrili, kombajnista na terase tiež fučal. No za toto je dám aj desať éčiek a dve pridám ako tringelt!... Môj skoro švagor si dal fazuľovú a rezeň, ktorý mu trčal z taniera. Zemiaky v extra miske. Robí kdesi vo Švédsku, je zahojený, ten pustí určite viac.

Dva pivá, dvakrát menu, 12 eur prosím... Chalani chutilo Vám, najedli ste sa? Šťastnú cestu, dávajte pozor a príďte zas, radi Vás uvidíme.

Vážení priatelia, dobrú chuť a prajem pekný deň

Peter Slamenik

Peter Slamenik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  175
  •  | 
  • Páči sa:  1 024x

"zvedavý cestovateľ, nepochopený básnik, hanblivý extrovert, diaľkový chodec, večný optimista, sklamaný idealista, trpezlivý čakateľ, hustý dobrodruh, opatrný horolezec, samouk histórie a beznádejný romantik" Zoznam autorových rubrík:  V zdravom tele z dravý duchVšeličoSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu