Ako prvák na vysokej som poznal africkú študentku. Mala neskutočne pekné ruky. Neskutočne nádherné. Mohla by robiť reklamu na lak na nechty, boxerské rukavice, doslova čokoľvek, čoho sa denne dotýkame. Dokonca aj vidlicový kľúč 34 pri oprave sifónu vyzeral zrazu lepšie. Zvykla pár hodín pripravovať jedlo a potom prestrela k večeri. Tri štyri tanieriky s prílohami, pohár vody, malý tanierik na kostičky, papierové obrúsky, ešte dve rezervné malé misky. Rovnakým spôsobom to naaranžovala pre mňa, presne zrkadlovo, plus jedno fľaškové pivo a lyžica. Medzi nami sviečka, hudba, tlmené svetlo intrákovej ošarpanej izby. A pustila sa do toho holými rukami. Tie reklamné prsty máčala do omáčky, kde naháňala mäsové guličky, potom to švihla do ryže, sústa veľkosti pingpongových loptičiek si vkladala do úst.. Trocha sa mi na tej zemi zle sedelo...
Prienik kultúr nezastavíme, ľudia cestujú za prácou, poznaním a zábavou a keby sa všetci motali po svete ako ja, tak by poštári nestíhali pohľadnice nosiť, posilnili by sa hraničné priechody, a hypotekárne úvery by padli na zadok. Ľudia by mali cestovať, svet si to zaslúži.. Je mi jedno, či je niekto biely, čierny, oranžový, bodkovaný, vitaj v starej dobrej Európe, ak budeš dodržovať zákony, tak ma určite nenaserieš a radi ochutnáme, čo u Vás varíte. A aj my sa tu vieme vareškami oháňať a z kapusty je chlap hustý, a to pocítite, keď sa rozčúlime
Keď sa prechádzam po mestách v ktoromkoľvek slovenskom, či európskom, rozmýšľam, že tá gastronómia sa nejako vymkla z pod kontroly. Vo viacerých smeroch. Všade falafel, kebabáreň, hotdogáreň, langoš, pizza burger, hranolky cítim asi všade. Dokonca viac ako výfukové plyny dopravy. Trochu ma to ruší.. Tie XXL kúsky pizze, čo sa dva dni lesknú vo výkladoch rýchleho občerstvenia, rotujúce kebabové nálože, obrovské tabule s menu akciami a špeciálnymi ponukami, že to všetko ani nestihnem prečítať, kým sa dostanem na rad. Keď sa priblížim ku okienku, tak dostanem facku ohromnej zmesy pachov, ktorej dominuje olej z fritézy. Ani si už neviem spomenúť, čo v tých obchodoch bolo predtým. Galantéria, oprava šijacích strojov, antikvariát, domáce potreby, krčma. Tam to vždy voňalo inak.. Čoskoro to tu bude ako v Bangkoku, kde sa na každom metri čosi varí a mestská architektka sa bude za hlavu chytať.. Joj, sorry, tá krčma tam je stále a ešte stále bude
Na vlakovej stanici je trikrát viac stánkov s rýchlym občerstvením ako okienok na cestovné lístky. Už sa stalo, že si cestjúci nestihol kúpiť lístok, ale zapekanky by mu urobili aj tri a dal by aj s kávou. Trošku sa vždy pousmejem, že keď som ako študent cestoval domov, posledné peniaze som minul na lístok a pivo. Keby som mal niečo navyše, tak si určite hot dog nekúpim. Nech ma ten hlad poháňa domov, kde na mňa čaká rodina a dostanem poriadnu večeru a nech sa na nich tie štyri hodiny na ďaleký sever teším. Kvôli tomu radšej budem hladný, myslieť na moje miesto za kuchynským stolom, ako si do seba napchať nejaký bordel. Keď v sobotu ráno rozvoniava pražená cibuľa na praženicu, alebo kôprová omáčka k obedu, tak toto by ma dostalo domov aj cez po zemegule. Nechytá sa na to žiadny kebab a ani listina vlastníctva nejakej kebabárne
Ale doba je rýchla, už pred 15timi rokmi sme jej nestačili, a tak sme dostali geniálny nápad, zrýchliť si ju ešte viac. V tejto našej rozvojovej krajine sme urobil kopu malých krôčikov, v pred do prúseru, vzad do neznáma, a zo strachu stranou a pevne veríme, že bude jedného dňa aj nejaký veľký skok. Pokazenú šijaciu mašinu necháme pred panelákom, veď smetiari upracú a cez net si objednáme nové šaty. Na knižky padá prach, zatiaľ sa nám sťahuje audiokniha do čítačky. Ušporili sme čas, minieme ho na sociálnu sieť a fofrom do fastfoodu, obedový burger dojedáme na ulici, lebo za 15 minút začína v kancli konferenčný hovor. Všetko, čo sme chceli to máme, a všetkým to takto vyhovuje. Všetko, čo je pokazené, sa kedysi opravovalo, no dnes sa vyhadzuje. Škoda, že to je silný trend aj v medziľudských vzťahoch.
A Vám ten kebab chutí?
Do gumenej žemle, alebo také niečo, napchatá mäsová zmes, do piatich sekúnd tam doplnia 5 rôznych zelenín, dve omáčky a ešte to pokorenia takou červenou srandou. V tej rýchlosti som si nikdy nevšimol, čo to je. To tempo ma fascinuje. V Mekáči to zvládnu ešte rýchlejšie, a azijský kuchár by s dobrou kudlou vykostil za 10minút aj bizóna a ešte by sa pohyboval v rytme salsy. Jemu sa ani nečudujem, od Uralu na východ žijú 4 miliary ľudí. Ale kam sa sakra ponáhľame my?
Chutí Vám ten kebab? Mne celkom áno. Ale sú len tri možnosti, kedy si ho dám. Ak môj krvný cukor klesol na takú hodnotu, že chytám glykemický šok a mám chuť zahryznúť do prvej dopravnej značky. Ak sedím v Istanbule na lavičke, pozerám sa na most cez úžinu. A ak som celú noc som prechlastal a ušiel mi nočák
Takže vyhýbam sa fastfoodom ako čert krížu. Nič na tom nevidím, napchať do seba jalovinu, kalorickú bombu bez výživnej hodnoty. Mimochodom, brigádoval som v pekárni, viete ako sa vyrába grahanové pečivo? Nesmelo si myslím, že klasické menu, obed v tanieri, s polievkou, postačuje ako energetický príjem medzi raňajkami a večerou. Stačí to aj mne a to mám skoro metrák. Samozrejme chlapi na stavbách, sú iná liga a potrebujú viac ako my, kancelárske krysy
Ale o čom chcem vlastne písať... Nie každý si môže dovoliť večerať v reštaurácii a tak dúfam, že sa všetci doma večer stretnete s rodinami, partnerni, priateľmi a máte si čo povedať. Fastfood vymeniť, za Fastwork, nemusíte byť v robote do 20.00. Koordinovať čas, aj odtrénovať vo fitnesscentre alebo na zumbe sa dá za 45 minút. Tak keď ste už všetko vybavili, treba ísť domov.. Facebooku a sociálnych sietí bolo za celý deň v robote už dosť, nastal čas na komunikáciu s reálnymi ľuďmi. Tiež mám s tým sem tam problém. V telke nič nejde a Divoké víno sa za osledných 20 dielov nikam neposunulo. A keď ste už doma, ešte pozrieť nejaké nové lajky a potom sa venovať už fakt len tým ľuďom. Žiadna sranda že? A prečo by sme si niečo neuvarili? Veď od obeda je ďaleko a fastfoodom sme sa úspešne vyhýbali a keď tá kuchyňa stála také prachy, tak prečo tam niečo nevymyslieť a nespáchať
Láska ide cez žalúdok? No to teda! Dajte mi jesť a poviem Vám ako Vás milujem v 60tich jazykoch! Mám ten zoznam v peňaženke.. Nemusíte byť Jamie Oliver, aby ste vedeli naštartovať šporák. Z pár ingrediencií sa dá vykúzliť jedlo, jednoduché, zdravé, rýchle, ale to nie je podstatné. Dôležité je všetko naokolo, pustiť muziku, kým ten prvý hľadá otvarák, otvoriť fľašku vína, kým tá druhá krája zeleninu, a potom je to už vlastne jedno, čo sa uvarí. A môžte sa aj rozprávať.. Od obeda ste nič nejedli, a tak môžte zahryznúť aj do slečny. A ak po byte pobehuje školopovinná budúcnosť našej ekonomiky, tak veselú večeru v spoločnej kuchyni môže troška narušiť štvorka z matiky. No je to určite lepšie ako zraz v Mc Donalde. Veď oni čoskoro pôjdu na intrák, kde si dajú ten kebab
Idem si dať do bufetu 20dkg diabolského šalátu
Milí priatelia, prajem krásny deň
