„Vyfajčite mi môj ctený poslanecký ko*ot,“... Toto vypotil nejaký parlamentný odpad, keď ožratý nabúral a policajti ho prišli riešiť. Iný frajer, že? To sa nestáva každý deň, ani mentálne retardovaný Jano zo Žiliny sa nechytá. Ten sa zmohol iba na nejaké trápne vyzliekanie uniforiem... O pár rokov neskôr ho znovu zacítil nejaký radar. Hliadka za ním vyštartovala a dobehli ho za prvým rohom. A keď ho išli vytiahnuť z auta, dupol na plyn a jedného zrazil. Na to sa už ďalšia „jeho ctihodnosť“ nemohla pozerať a naparila mu tri rôčky natvrdo. A tak všetci pevne veríme, že si v tom lochu zafajčil dosýta. Okrem tých troch ešte vyfasoval ďalší flajster za nejaké zlodejiny. Takže ktovie, možno sa v tej base aj zosobášil... A ešte vraj v Trnave prešiel nejakého chlapca a zdrhol. Ale to je taká maličkosť, ten iba zomrel.
Aktuálne by celý národ najradšej zlynčoval nejakú sekretárku športového zväzu. Neviem ako vy, ale keď počujem slovo sekretárka, tak si predstavím ukecanú fešandu v kostímčeku s nažhaveným telefónom, ktorá zavolá komukoľvek a kedykoľvek. A vybaví... No a v tejto kauze sme všetci boli velice prekvapení, keď z auta vypadol starý dedo, ktorý ako správny papaláš tiež nezaváhal a ukazoval všetkým dookola akého má. A kde všade mu dosiahne... Ja fakt neviem, či by som sa ako požiarnik ovládol, kebyže prikrývam štyri mŕtvoly, kolega strihá plechy, aby vyslobodil ďalších zranených, brutálny frmol a stres a niečo mi pyskuje do ucha a divoko máva svojou ctenou funkciou na vizitke. Muži zákona sú hrozné mäkkýše a už nie raz prižmúrili očko, ale zdravoťáci by ho mohli škrtidlom priviazať o zvodidlo, aby nezavadzal.
Tak teda ukáž, čo si to za hviezdu! Aha, tak ty si generálny sekretár. Ty vole, to je čo za povolanie? Už som si myslel, že tu máme naozaj česť s niekým výnimočným. A zasa ďalšia nula. A ak sa chváliš kontaktami a politickou imunitou, tak kukni facebook, ako si tvoji kámoši z hradného kopca na tebe krásne vyhonili egá. Ministri sa prišli vykoktať priamo na miesto činu, dokonca aj pani prezidentová tam osobne prišli a zavadzali. Samozrejme a ako vždy, citlivo a hlboko vnímali situáciu a srdcom sa spojili s rodinami... Určite by sa medzi nimi našiel niekto, kto by rád pomohol, ale novinárske štetky už kreslia vzťahové diagramy a vyplávajú im tam všelijaké kšeftíky. V tejto dobe niekam volať a vybavovať, to nie, je to veľmi čerstvé, veľmi nebezpečné...
Tadiaľto cesta nevedie, treba vymyslieť iný plán ako z toho von!
V barbarskej krajine by za ním zaklapli mrežu a zazvárali pánty. Ale náš civilizovaný právny štát by nechcel mať na rováši ďalšiu k smrti utýranú obeť systému, tak rád udeľuje domáce väzenie. Deviatim z desiatich zločincov sa náramne polepší, keď môžu na spravodlivosť čakať na mieste podľa svojho výberu. Len to treba správne vysvetliť senátu. Keď sa pozrieme na ten výkvet, tak osobne by som použil radšej obrázkovú prezentáciu... Peňazí je fúra, ten paraolympijský biznis vynáša celkom pekné prachy. A synáčik má na starosti účtovníctvo, tak v domácnosti bude niečo našporené. Vraj už aj nejaký lepší právnik naklusal do vyšetrovačky, ktorý bol svedkom teatrálnej prosby o služobnú zbraň. Vinník si chcel sám zobrať život... A už je to von, zahral to na kolenách a už som zažil aj prvú vlnu sympatií! Si predstavte, keby sa tak na samotke pri tréningu rozbehol hlavou oproti betónovej stene a odviezli ho na intenzívku. Prúser ako hrom, nóbl komisia by nabehla, sviečky by sa pálili...
Treba hrať na city a naťahovať čas. To je osvedčený spôsob. Veď keď zastrelili investigatívca Kuciaka, no hotový štátny prevrat. A pár rokov na to, už si na neho málokto spomenie. Ja osobne som za zúčastnil demonštrácie a dnes som si musel gúgliť, ako sa volala jeho snúbenica. Ten jeho pamätník na námestí ochcávajú čokle, čo sa týka súdnych procesov, začarovaný kruh je spoľahlivo uzatvorený. Keby sa to náhodou začalo zle vyvíjať, procesné chybičky to vrátia späť na obežnú dráhu. Hlavná úloha je neskončiť vo väzbe, na hajzlák sa zle píšu inštrukcie a dozorcovia už cenzurujú aj šifrované správy.
Keď sa darí, tak sa darí!
Prokurátor sa snažil ako len vedel, sudca toho cestného piráta sfúkol zo stola. Štátny žalobca nezaváhal, hneď sadol za počítač, naklepal odvolanie, ale v druhom kole to už nebude mať také grády. Dav sa rozpustí, rozhorčenie vyprchá, či zomrel jeden alebo desiati, je to vlastne jedno. Chlieb lacnejší nebude, nikto známy to neschytal, všetko max stredná trieda, tak nie je o čom. Politici už honia inú tému, ďalšia zbytočná sekretárka a to na generálnej prokuratúre, ktorá by sa v predmetnej kauze mohla výrazne angažovať, sa išla bicygľovať... Na sociálnych sieťach sa už vyjadril a vyventiloval asi každý, už len stačí počkať. Čoskoro bude dobre, veď každé hovno smrdí iba sedem dní... Ale aj tak to netreba podceniť! Treba sa pripraviť na pojednávanie, tam to síce už je vyhraté, ale keby sa to náhodou zvrtlo, treba mať esá v rukáve. V takýchto prípadoch zvyknú zabrať poľahčujúce okolnosti a veľmi dobre fungujú aj objektívne príčiny... Vraj tam boli aj nejaké tabletky! Takže bude musieť vypovedať aj zopár doktorov, či mu to s tou pálenkou nemohlo aj zle sadnúť. A ten čo mu to predpísal príde o licenciu... Možno sa aj stratí vzorka krvi. To sa stalo na Orave. Chlap zabil študenta za dedinou, v nemocnici sa to zvrtlo, sestrička to vraj domotala, už nebolo čo analyzovať... A kašlať na dreger, ten záznam z policajnej mikrovlnky nemá žiadnu váhu. Ja som na vojne nafúkal 1,32 promile, keď som zožral čokoládku Rumba! Rumové pralinky tiež vedia pomotať aj kalibrovaný display, mám to odskúšané. No a čo, že aj druhá dychová skúška bola pozitívna... Na ktoromkoľvek súde by som to v pohode demonštroval, tento dôkaz obžaloby by som rozobral ako lego už v prípravnom konaní... Tá diaľničná rýchlosť by sa tiež dala vysvetliť. Od naháňačky s mafiánmi, kŕč v lýtku, ja som to raz skúšal s poškodeným tempomatom. Na prvú mi to nezožrali, ale keby sa mi chcelo s nimi vadiť, tak by som to vedel cez spôsobilosť procesu a produktu vedecky podložiť.
A už je doma... Všetci sme čakali, či sa zastrelí, obesí, podreže, zhltne žiletku ako sľuboval. Ale už z tých hrdinských kecov vytriezvel, teraz sa bude sťažovať, že susedia sa mu vyhrážajú a svietia laserom do spálne. On strašne ľutuje, čo sa stalo, že je to pre neho hotové peklo. Aj tak všetci na neho budú ukazovať prstom, spoločenský život v háji, veď vyfasoval kukláča, ktorý mu trčí za zadkom na každom kroku. A čo príjem? Do lukratívneho dôchodku ešte ďaleko, v podmienke sa aj ťažko nová robota zháňa. Ostrá basa neprichádza do úvahy, nezabudnime na samovražedné sklony, veru ani na blázinci sa nedohodneme. Veru nie... Každý má predsa svoje práva a on sa chce venovať vnúčatkám. Ak treba zložiť nejakú finančnú záruku, tuto ľaľa naškrabkané, ak treba aby sa rodinka zaručila, nie je problém.
Tak kto je tu vlastne obeť?
A teraz vážne... Je mi z tej špinavej svine zle! Vadilo by niekomu, ak mu prajem a živo si predstavujem jeho pomalú a krutú smrť? Ak áno, viete čo mi môžete...
Ja viem aké to je, keď niekto už nikdy nepríde domov... Kedysi dávno, kedy tri vodky na lačno za volant trambusu boli bežnou praxou, vtedy som ako chlapec čakal pri okne... A prišiel sused, kolega, s najhoršou správou. V tom veku mi to trvalo hodne dlhú dobu vôbec pochopiť, čo sa vlastne stalo. Šofér toho nákladiaku dostal v super rýchlom konaní taký trest, ako keby v porote sedeli iba jeho kámoši... Ešte som aj videl na vrakovisku tú kedysi obrovskú Volgu. Na totálku, nechápal som ako sa tri tony železa môžu scvrknúť na polovicu.
Keď som mal štrnásť, tak si hovorím, že vyhľadám toho vraha, že čo mi povie. Bol som pripravený na všetky scenáre, či sa mi tam rozplače, alebo vysmeje do ksichtu. Čakal som všetko, bolo by to na ňom. Ja by som tam prišiel tak či tak iba s jedným zámerom, že mu dolámem všetky kosti... Veriť na spravodlivosť, to musí iba fakt alkoholom a riedidlom opantaná hlava. Ale pozor, zobrať ju do vlastných rúk, na to už je zákon veľmi citlivý. Lebo iba on je pán nad životom a smrťou, iba jeho rozhodnutie sa musí rešpektovať bez ohľadu na to, čo je správne a čo nie... Preto som v dvadsiatich zmenil prístup a naplánoval som, že si ho odchytím, odvlečiem na samotu a tam z neho tupým nožom veľmi pomaličky vyrežem život.
Lebo to nie je fér. Keď život zobral, tak ten svoj mal dať! Aby vyrovnal skóre... Videli ste film Ctihodný občan? Hlavný hrdina tam parádne naporcoval vraha svojej rodiny. A všetci, kto mali s tým niečo spoločné, tak tiež oľutovali, že sa vôbec narodili... Nie, nie, žiadna pomsta. To nie... Iba jednoduchý princíp.
Keď som mal tridsať, aby som sa nezbláznil, tak som si nahovoril, že už zdochol... Aké jednoduché, však?... Že ho zabila rakovina. Že sa utopil, alebo spadol na stavbe z lešenia a zlomil si väzy. Keď si človek niečo predstavuje, tak tomu časom aj uverí. V slabšej chvíľke som vystavil úmrtné listy celému rodokmeňu! Vyhladil som aj všetkých členov domácnosti, dokonca mu nejakí trestanci zohavili ženu a znásilnili deti. Nemal som s tým žiadny problém... Prestal som rozmýšľať nad tým ako ho vlastnoručne zaškrtím, nechal som to na iných. Raz na Vianoce som to uzatvoril tak, že ho pobodali v krčme a hotovo.
Dnes už mám štyridsať... Viem jeho meno, jeho adresu, viem ako kedysi vyzeral. A dúfam, že mal pekný pohreb... Ešte sa pohrávam s nápadom, že sa mu vyštím na hrob. Ale ten odpad mi nestojí za tú cestu na cintorín.
Ja si viem veľmi dobre predstaviť, čo sa teraz tým piatim rodinám preháňa hlavou. A vraj ďalší dvaja ešte bojujú na prístrojoch!... Kto to nezažil, tak toľko oprávneného hnevu si nedokáže ani predstaviť. Mieša sa to so sklamaním a smútkom, je to brutálne, je to des. Ráno sa zobudia, ak sa vôbec podarí zaspať a myslia si, že to bol iba zlý sen. A ono sa to fakt stalo! A ešte v telke stále ukazujú ten odporný arogantný vyžraný ksicht. Tie smutné očká na tlačovke mal len preto, že už tri dni neslopal a vo vyšetrovačke mali tvrdé matrace. A tak sa nevyspinkal... A tie kecy o tom, že teraz sa bude do konca svojho života trápiť, ako bude každú sekundu myslieť na následky svojho činu a blá, blá, blá... Tomu uverí iba hlupák.
A koľko rokov potrvá, kým vôbec, ak vôbec, ho vôbec postavia pred poriadny súd? A koľko dostane? A koľko mu odpustia?... Tieto otázky vôbec nie sú dôležité. Pre pozostalých nie sú absolútne podstatné. Jediné, čo teraz potrebujú, aby tú špinu zavreli a doniesli im kľúč. Lebo z toho začnú poriadne blbnúť...
Ale nie zajtra, alebo večer. Hneď!
Vážení priatelia, jazdite opatrne a prajem pekný deň.
