A nielen preto, že sme najzbabelejší národ na planéte, ale viete aký je ten bodák tupý?
Keď už som začal tou odvahou, poďme si to raz a navždy vysvetliť. Strašne sa dokážem vytočiť, keď počujem v nejakej zadymenej krčme, že Slováci bojovali v SNP... Skúste sa opýtať toho človeka, čo to vypúšťa z papule, či niečo o tom povstaní vôbec vie. Ako druhý, vraj boj, sme zviedli za demokraciu v Novembri 89. To mi chce niekto povedať, že štrnganie kľúčikmi presvedčilo Komančov, aby sa z nich stali sociálni demokrati?! Myslím, že Gorbačov to povedal jasne... Ako tretie buchnutie do stola bolo celonárodné kovidové povstanie dezolé za ľudské práva, ktoré boli masívne potláčané protipandemickými opatreniami. Objektívne najodvážnejší čin v našej chudobnej histórii. Ale stále málo na to, aby sme si namýšľali, že sme národ hrdinov... A tu by som tému uzatvoril a poďme naspäť na ten front...
Ak by sa dotyčný odvážlivec bil do hrude a oháňal ústavou, že v článku 25 sa píše: „Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti každého občana“ a ten ctihodný by si to nedal vysvetliť, tak nech ide. Kľudne uteká. A môže kričať aj to trápne sovietske „URÁ“! Ja si počkám na mier.
Výzbroj a výstroj našej armády je prvý dôvod, prečo by sme mali byť strašne radi, že nás ešte nenapadol nejaký karibský daňový raj. Strašne by sme dostali na prdel!... Wikipédia uvádza, že „na začiatku svojej existencie v roku 1993 mala Armáda Slovenskej republiky početný stav 53 000 vojakov, 995 tankov, 1370 BVP a obrnených transportérov, 1053 delostreleckých systémov, 146 bojových lietadiel...“ Masaker, že? Toľko stíhačiek a bombardérov... Pri takej sile by si to s nami nikto normálny nerozdal. Iba že by súdruhovia, ako vždy, trepali blbosti. Ale tentokrát to zafungovalo a zastrašili nepriateľa. Za tridsať rokov už niečo určite zhrdzavelo, niečo sme posunuli na východ a fúra z toho sa klasicky rozkradla. Aktuálny stav podlieha prísnemu utajeniu. Google nespomína ani koľko spacákov, kanád, ešusov sa ešte váľa v skladoch. Najväčšie nákupy síce idú v telke... Také promo pre voliča, ktorý je už nadržaný na F16tky. Keď k nám doletia, budeme ich vítať ako pápeža. Už tu máme aj Black Hawka. Krásny je, v Prešove ho sem-tam očumujem cez plot. A ten ani nevie, aké má šťastie, že sa na ňom nepreviezla pani Geissenová... Ďalej sa na tom internete dočítate niečo o rozdelení vojska na pozemných blatošľapov a leštičov prázdnych hangárov, tak či tak, celé to je úplná tragédia. Ešte dobre, že máme tú Zuzanu... Sú tam aj vypísaní všetci generáli, ministri, náčelníci štábov, Apačov, ktorí sú za toto všetko zodpovední a kráľovsky platení. Okrajovo sa spomínajú súdy a legislatíva. Samozrejme, veď aj tu musí platiť zákon. Keď sa niekto v stráži ožral, pochcal a poblil, alebo zdrhol na SVOPku (svojvoľné opustenie posádky), tak vojenský prokurátor, náš Dušky, nech mu je cela široká, pričňa mäkká a indulóna vždy po ruke, tak mu to zrátal. Ale k personalistike sa vyjadrím neskôr, poďme naspäť k výbave.
Pravdou je, že samopal vzor 58 je moja jediná príjemná spomienka na povinnú vojenčinu, ktorá ma ešte lizla tesne predtým, ako tú paródiu zrušili. Vyguglite si tú pušku. Je to síce nepodarený klon Kalašnikova, ale aj tak ten model predbehol dobu. Ten môj bol trošku krivý, a tak som musel vždy mieriť vľavo dolu. Vec zvyku. Na Lešti bola úzka strelnica, tam sa mi bežne stalo, že som cielil na susedov terč a desinu trafil v tom svojom. Si to predstavte v boji... Podľa roku výroby 1984 už mal asi niečo za sebou, ale do prestrelky s mafiánmi, ktorí zvyknú machrovať s takzvanými devinami, by mi stačil iba jeden zásobník. Tak perfektná vecička to je... A ukradnutý štát by som vrátil ľudom.
Bežný vojačik nafasuje plnú poľnú, ísť v tom do útoku, radšej sa hneď vzdám. Ovešaný ako vianočný stromček, blbosťami od výmyslu sveta, domotané remenčeky, oceľová helma cinká o hlaveň. Raz ma do čela trafila vlastná poľná fľaša. V prípade lokálnych presunov, existuje odľahčená kompaktná verzia, v ktorej sa nedalo ani ísť vyčurať. Samozrejme nemôže chýbať prehistorická protichemická výbava po expirácii. Čo sa týka účinnosti, v prípade útoku plynom by som s tým šrotom žil asi o minútu dlhšie.
Včera som kukal nejakú reportáž o profesionálnej armáde... Pozerám, že celkom to vytunili. Ten nový maskáč je fakt cool, na diskotéke by na to kočky určite zabrali. A dokonca už pochopili, že tých dvadsať kíl sprostostí navešaných na opaskoch ja asi blbosť.Tak vytendrovali kombat vesty, kde sa tie sprostosti tiež dali pripnúť. Samozrejme, že ako člen NATO sem-tam tiež musíme ísť medzi ľudí. Najväčšie tlačenky sa tak dostanú na zahraničné cvičenia a misie. Golanské, Juhoška, parádna dovča. Aby sa nám Západ nevysmial, náš kontingent dostane to najlepšie, čo máme. Žiaľ zvyšok, ako vedenie, myslenie, výcvik, názory, sú ako z ranného stredoveku. Kámoš bol v Afganistane, vraj tam iba chrápal, žral a dvíhal železo. A keď došiel naspäť, vyhral majstra republiky v kulturistike. Ale všetka česť tým, ktorí sa už nevrátili. Ale fakt tam, ani zďaleka, nepatríme. Všetci tvrdia, že tam iba zavadzáme...
Druhý dôvod je bojaschopnosť a celková úroveň tej paródie. Ten kto slúžil, vie čo píšem, ale dnes už málokto zažil hrátky na buzeráku.
Ak si niekto myslí, že v našich profi kasárňach to vyzerá ako v americkom filme G.I. Joe, ako tam pobehujú nabúchaní chlapi v boxerkách, trénuje sa prežitie od džungle po vesmírnu stanicu, prijímací rituál do špeciálneho komanda je tetovanie žeravou mačetou a bažant musí zhltnúť dva škorpióny... Ak si niekto myslí, že hustá akcia od rána do večera, seržant huláka a motivuje jednotku, sto klikov ako základný trest, tak je na veľkom omyle... Môže to byť celkom dosť šok... Keď sme nastupovali do príjímača, všetci sme vedeli, že to bude nehorázny bordel. Ale to, čo sa u nás aj dnes deje... Neuveríte, kým neuvidíte... Ak by som mal použiť príklad z telky, tak najlepšie to ilustruje film Černí baroni. Alebo Tankový prapor!
Fakt, nekecám...
Veď prečo naša armáda nerobí deň otvorených dverí!? Alebo týždňový fakultatívny výlet pre občanov! Nech sa teda na vlastné oči presvedčia, kam idú ich dane a či môžeme spokojne spávať, keď sa nám okolo hranice plazí špinavý zbabelý Rus... Nenechajte sa uniesť niečím ako sú letecké dni na Záhorí. My tam máme na starosti iba ToiToiky. To imperialisti spoza oceánu nakopnú ten nadzvukový Raptor, my sme dodali iba betón na štartovaciu dráhu. To nešoféruje Jano z Detvy, ale Maverick z Beverly Hills. Ten v tej príšere zapne forsáž, ide 15 minút točky, vývrtky, no totálne bomby. Taký MIG by už dávno skončil v kukurici. Kto by po takejto šou nechcel skúsiť kariéru v ozbrojených silách?... Rachot parádny, diváci šalejú, chlapom vyschne huba, padne sánka, no fakt zážitok. Na ženách sa to prejavuje trošku inak. Všimnite si, keď okolo vašej polovičky prejde pilot. Je to jedno, či práškovacieho lietadla, alebo nadzvukovej mašiny. To ako keď na pláži si vedľa vás ľahne nejaká šupa v bikinách. A máte nervy, lebo kvôli starej nemôžete čumieť a pýtať číslo. Dosť to vtedy na vás vidno...
Takže bacha na to, čo podpisujete. Realita za bránami kasární je fakt dosť iná. Všetci tam pobehujú hore dolu, tam a späť, hlavne, aby sa niečo robilo. Čo sa týka akcie, pupkatí, alebo vyziabnutí profíci si tam celý deň honia úbohé ego a komplex menejcennosti. Aktuálne už iba medzi sebou, lebo čerstvé mäso v podobe základiakov už im tam každý kvartál neprúdi. Ak sa akurát nehonia, tak sa niekde zašívajú. Chrápu, alebo sa motajú, hore dolu, respektíve plnia iné dôležité bojové úlohy v rámci obrany našej vlasti. Ale zasa sa tam tiež dosť huláka. Napríklad nám sa tam každý deň ožral nejaký major. Chudák, asi už dlho nehonil, tak sa teda vybúril na nás. Čo sa týka športu, zakázali nám chodiť do posilky. Vraj nám tú kondičku páradne naštartuje pochodovanie na už spomínanom buzeráku. Dopriali nám aj iné kardio. Hrabanie opadaného lístia. Keď sme už mali celú kopu, tak nám to nejaký zelený pablb rozkopal. A ak sme si chceli zohriať bicepsy, tak sa vynášali skrine na tretie poschodie. A naspäť... Aktuálne už nezametajú chodníky. Majú na to externé firmy, aby sa naša elita v zbroji na stráži mohla venovať obrane národa. Takže celý deň sa nudia.
Aby sa nepovedalo, sem-tam sa ide na takzvané vyvedenie. To sa celá rota, plus kuchyňa, technika a vážený generálny štáb vyberie vysmradiť na vychádzku do prírody. Do výcvikového priestoru niekde v lese, kde si všetci trošku zablbnú. Fakt treba zažiť, v živote ste sa tak nenasmiali...
Volá sa to taktická príprava...
Prvých šesť hodín máte za úlohu vojenskou lopatkou o rozmeroch smartfónu vyhrabať okop na sediaceho strelca, takže pol metrovú jamu... Celý deň predtým pršalo... Zablatení sme boli až za ušami, retardované ožraté gumy sa nám chechtali z pohodlia veliteľského stanu... Všetkému predchádzala teoretická príprava. Týždeň sme sedeli v učebni, kde nám prezentovali prísne tajnú stratégiu, ako budeme bojovať. Aktuálne naša armáda frčí na sovietskom hurá systéme. Delostrelectvo nám akože pripravilo pôdu, kaťuša zasiala strach do duší protivníka, poďme ich teda doraziť, svine jedny americké kapitalistické. Takže vybehneme zo zákopu, rojnica na päť metrov odstup a vpred! Každý tretí krok, krátka dávka. Máte 120 nábojov na celú ofenzívu, viac si nezaslúžite. Mne strelivo došlo v polovici poľa, nejako blbo som stískal spúšť... Stane sa aj v lepších rodinách... No, nejaký čatár, strašný pošuk, strašne ma za to dodrbal. Chcel som improvizovať, jednu mu fláknuť a použiť ho ako živý štít. Ale utekal dodrbať ďalších. Asi už dlho nehonil... Nevzdal som to a došprintoval k nepriateľskej pozícii guľometu, kde som akože hodil granát. A vyhodil to hniezdo do vzduchu. Zlikvidoval som predsunuté stanovište a uvoľnil cestu našej pechote, aby mohla preniknúť cez líniu obrany... V ostrom boji by mi za to dali purpurové srdce. Alebo by ma ten guľomet skosil asi meter od tej diery, čo som hladný celé doobedie, ako debil, hrabal.
Napoleón a podobní lúzri mali takú taktiku, že dvojrad na stojáka a ide sa. Keď im to všetko vykapalo, tak sa postavila ďalšia formácia, a takto to pekne krásne točili do večera. My sme sa trošku posunuli ďalej, gumy sú stále ožraté a retardované, ale údajne sa už cvičí streľba z kľaku. Tak, či tak, snajper, alebo malinká jednotka, ktorej nevelí nazelenalý zdegenerovaný odpad z vojenskej akadémie, by celý ten náš ešusom hrkajúci pluk v pohodičke vybavila. Preto som si ten okop vždy robil na ležiaka. Viete, rovno ako hrob...
Tak čo, milí odvážni Slováci? Ešte stále chcete narukovať?
Ja ani bohovi! Vlani som na to podpísal nejaký lajster. Ako aj ďalších 40 tisíc podobne, správne, zmýšľajúcich. Ak nás ten naleštený potkan z Kremľa napadne, tak ja budem radšej zemiaky šúpať... Ale bacha, to nebolo ako kliknúť slečinke na videjko a dať páčika... Vyhnúť sa tomu ruskému mínometu, to treba vytlačiť formulár, vypísať, podpísať, zaslať na nejaký úrad. Takže kopa roboty. Preto len 40 tisíc na to kašle. Keby sa to dalo vybaviť na facebooku, nie štyridsať, ale štyristo tisíc zbabelcov by sa zišlo pri hrncoch... Kvôli ambíciám nejakého škrčka a jeho smeráckych sluhov ja určite nenarukujem... Náš pán premiér sa síce zavzdušňovali, že pokiaľ ešte je stále pri moci, tak žiadny slovenský junák si v tejto špeciálnej operácii nevystrelí. A aj keby ho to malo aj stáť funkciu, nie je problém. Dokonca všetci kolaboranti na výročnom sneme vyhlásili, že kľudne aj ľavé vajce obetujú, len aby bol henten, mier.
Každý má na to svoje dôvody. Niekto odpadne, už keď mu berú krv na preventívke, niekto príliš chodí do kostola, niekto sa doživotne drží mamičky, niekto by neprežil spoločnú sprchu, niekto má vážny problém.
Napríklad ja... Mal by som fakt problém plniť rozkazy od človeka, ktorého považujem za menejcenného... Aj fyzicky, aj mentálne. Sociálne, spoločensky, v každom ohľade, dá sa to merať... Naozaj to nezvládnem, neviem si pomôcť a zhoršuje sa to... No a čo, že má vyššiu hodnosť ako ja. Desať rokov honil, dostal na rameno zlatú hviezdičku a toto ho akože oprávňuje rozhodovať o mojej budúcnosti? Zabudni... A ak si nepochopil a stále budeš trvať na svojom, nedajbože by si ma chcel prinútiť, môžeš skúsiť. Ale varoval som ťa...
Ale keby sa náhodou niečo zomlelo, tak predsa máme profesionálnu armádu... Síce polovica by zrazu ochorela, niektorí by zbehli, ale určitá časť by musela predviesť to svoje bojové umenie. Čo by som si rád pozrel... Je vojna, nech teda idú do roboty. Viete koľko zarába taký čatár? Keď nabúcha štyri služby, ktoré aj tak prechrápe?... Keby im to moc nešlo, museli by sa mobilizovať rezervy, tentokrát nastúpia dôstojníci, od poručíka po generála, to by bolo tiež zaujímavé. To si len myslia, že oni predsa budú veliť. Keby sme si to rozdali v piškôrkach, tak by sme rýchlo zistili, kto je aký stratég.
Na slušných mužov by stále neprišlo. Ešte stále by bolo dosť ľudských zdrojov, ktoré veľmi radi aj padnú za vyššie princípy. To sú tí, ktorým to politicky myslí. Respektíve za svojho života nič nevyprodukovali pre túto spoločnosť, aktuálne zopár pre-zi-dent-ských kandidátov a podržtašiek. Ale dnes majú šancu... Furt tu niekto vykrikuje, ako miluje Slovensko, oháňa sa vlastenectvom, patriot na každom kroku. No dobre chlapci, tak teraz je čas dokázať, či to všetko nie sú len kecy. Vraj máme aj fašistické hnutie Republika. Neviem, ako vy, ale z nich by som vyskladal krídlo a môj obľúbenec, Milanko, by nafasoval na helmu web kamerku. A jeho minútu slávy, kým by nezaliezol do kanála, by vysielali v priamom prenose. My zbabelci sa im postaráme o proviant, sľubujem, že im nikto nenapľuje do polievky. A aj ten rezeň necháme na pokoji.
Sú strašne nadržaní do vojny, ale rovno ich hodiť pred ten sovietsky tank, to by nebolo dobré. Treba ich všetkých sústrediť a najprv vycvičiť. Samozrejme, že by sme si na to najali zahraničných expertov, viete nech je to objektívne. Aj zdravotný stav by prehodnocoval nezávislý renomovaný doktor. To by sa možno stalo, že aj najslávnejší kapitán v histórii, by mal zrazu prázdne výložky. A keby mi ho dali na izbu, začal by sa jeden legendárny ľudský príbeh. Bol by síce veľmi krátky, rovnako ako aj spomienka na jeho činy. Ale bolo to jeho rozhodnutie...
Ak by cúvol, ja by som ho už presvedčil...
No nič, idem ja zamiešať, dnes bude kapustová...
Vážení priatelia, sláva Ukrajine a prajem pekný večer.
