reklama

Nefeť pleseň, diel číslo 1.

Vraj som sa druhýkrát narodil...

Nefeť pleseň, diel číslo 1.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Všetci ste to už zažili. Človek sa ráno zobudí a hneď zistí, že niečo nie je v poriadku. Bežne vyskočí z postele o  šiestej ráno, studená sprcha, 100 klikov, káva, navliecť na seba nejaké handry a fofrom budovať kapitalizmus! Ale tento deň začal inak... Budík to po hodine vzdal, ledva ledva som si umyl chrup, po šesťdesiatich klikoch mi došla para, kofeín ma tiež moc neprebral, doobeda som v robote veľa vody nenamútil. Ty vole, čosi mi je... Maratón som už dlhšie nebežal, z krčmy zdrhnem skôr ako ma drapne nejaká opica, tak toto nebude dôvod toho blbého pocitu, ku ktorému sa pridal ešte aj zrýchlený pulz. Nikto ma dnes nenasral, ale stúplo mi to na osemdesiat, čo je skoro dvojnásobok. Zdvihol som sa zo stoličky, že keď už platím tisíc eur mesačne na diaľnice a dezolátov, tak je čas, aby sa niekto venoval mne... Všetka česť obvoďákom, ale nečakal som, že tento level zdravotníctva si so mnou poradí. Vypadlo z neho, že som zdravý ako repa, troška zadýchaný v takomto počasí, trošku zvýšený pulz, to trápi polovicu populácie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ty vole, čosi mi je!

Boli časy, že by som sa otočil na päte a šiel si zabehať alebo na pivo, ale dnes nie. Dnes sa o mňa všetci budete starať a budem chcieť odpovede! Keby sem prišiel nejaký papaláš, ktorý sa s nejakou štetkou vybúral, že ho seklo v krku a jej vytiekol kolagén z papule, tak by to riešil aj minister zdravotníctva!... Praktický lekár pochopil, že toto by bola dlhá noc, tak ma vyslal na urgent do ružinovskej. Keď som tam prišiel, tak som pochopil, že toto bude veru dlhá noc...

Sedím v čakárni, bolo tam asi milión ľudí, utešoval som sa, že sa asi prišli ukryť pred dažďom, respektíve sú tu ako doprovod. Pamätám si, že raz sme tam priviezli kámoša, ktorého poštípal štrkáč, ktorého choval iný kamarát, lebo ten blbec ožratý mu pchal paprče do terária... Vtedy nás tam bolo päť, plus policajti, ktorí nás naháňali... Samozrejme aj teraz tu boli spoločensky unavení pacienti, ktorí sa nosom šuchli o nejakú dlažbu, možno päsť, ale inak celkom pokojné prostredie. Nevyzeralo to tam ako v telke, kde vláčia vybúraných, dostrieľaných ľudí, strieka krv a operujú ich za jazdy... Trošku zainvestovali do rozptýlenia, na stene visela plazma. Nepremietali film o zvieratkách, čo by pozdvihlo náladu, furt tam točili školenie, ako by si ľudia mali riešiť svoje problémy s praktickým lekárom alebo špecialistom. Tu zachraňujeme životy! Za tých šesť hodín, čo som tam čakal, som to vedel naspamäť. Že toto nie je poradňa, čo je aktuálne v móde proti soplíku... pokiaľ riešime vaše sračky, vo vestibule zomrie nejaký chlap na infarkt... Veniec, kríž... miestny PR manažér dobre zahral na city... A nepoužívajte záchranku ako taxík!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ty vole, to bude aká hanba, keď mi ani títo nič nezistia!... Konečne som sa dostal dovnútra. Uff, tam už bolo viac utrpenia. Majú tam druhú čakáreň, lôžkovú, sestričky tam lietali, akurát oživovali jednu staršiu pani, v rohu ležal taký dedko, pri ňom akurát nabíjali defibrilátor!... Ako, zvyknem byť frajer v každej situácii, ale toto ma dostalo. Keď so mnou skončia, tak vyhodím toho ožrana, čo tam vonku smrdí a blokuje kapacity... Ujala sa ma sympatická mladá doktorka. Možno som aj trošku zavtipkoval, čo môjmu vážnemu stavu asi nepomohlo, zopakoval som jej všetko, čo ma trápi, samozrejme som ponúkol aj predbežnú diagnózu... Ja viem, že toto by som nemal robiť, ale ja som už taký...  Vyzvala ma, aby som si do pol pása odložil, že tak teda pozrieme sa na to... Asi už ťahala tretiu šichtu za sebou, očividne ma tipovala, že som si tu prišiel posedieť, aby som sa ulial zo školy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Také srdce by som tiež chcela mať. Máte pulz ako medveď v brlohu a tlak ako malé decko. Za poslednú minútu ste sa päťkrát nadýchli, nie ste modrý, takže okysličenie je v poriadku“

„Na to Vám kašlem, mne niečo je!“

Ďalšiu polhodinu ma spovedali, to už si tam pani doktorka privolala posily, točili mi EKG. Kilometer papiera na mne minuli, dva deci krvi už kvasili v skúmavke. Hemo OK, ktosi skričal spoza závesu. Už sa tam začal motať jeden medik, síce mal dva metre, ale ak ma chcel vyhodiť ako simulanta, tak to by ho čakalo prekvapko... Dobre som tušil, že o chvíľku prepnú do iného režimu, pýtali sa ma, či doma všetko v pohode, či mám stresy v robote, či nemám nejaké osobné problémy... Lieky, drogy, steroidy, riedidlo, ste si istý, že nie?... Dobre spíte, nejaké hlasy? Ste si istý?... Zrazu som mal jednu extrasystolu!... Všetci to poznáte, sem tam vám tú pumpu divne stlačí, preskočí sínus, žiadna dráma, ale vyruší vás to. Hneď som to na nich vyštekol, toto bol dôkaz, že mi niečo je!... Ešte stále som bol bez trička, trošku z formy, ale furt celkom fajn, obidve sa na mňa vrhli aj so stetoskopmi! To bol iný štart, ako levice na korisť. Keby som vedel, že ženy takto reagujú na kardiovaskulárne anomálie, na každom prvom rande, ktoré nevyzerá, že skončí na tretej méte, by som si privodil infarkt. Že čo slečna urobí... Zasa nič... Počkajte prosím v čakárni, zavoláme Vás!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ten zbitý ožran si šiel vonku zapáliť. Alebo sa šiel vyspať. Neviem, ostala tam po ňom nezameniteľná aróma, čakám, hovorím si, že keď sa tie dvere znova otvoria, tak na mňa vybehne komando ošetrovateľov so zvieracou kazajkou. V tej telke ešte stále bežali výzvy, že pokiaľ vám netrčí kosť, tak musíte počkať.

Zrazu priviezli chlapa. Kyslík v nose, bledý ako stena, koliečka vŕzgali po podlahe, keď ho aj s posteľou chceli prepasírovať cez zárubňu, obúchali z nej farbu. Keď som ho videl, tak som si povedal, že tento by to bez pomoci ani nerozchodil, ale asi mu niečo bude, keď sa v sanitke rozhodli, že ho dovezú až do špitálu. Tak teda ja tu asi fakt zavadziam, normálne som začal plánovať, že to tu zabalím a skočím do tesca na nákup... Už by som sa zdvihol a odkráčal, ale mám čakať, tak čakám. Tie dve doktorky možno už zvolali konzílium, Dr. House už študuje môj chorobopis, možno ma niekam pošlú, už dlho som nebol takom röntgene. Alebo som možno iba hypochonder, debil, ale aj tak, mal by som to vedieť... Ale keďže mám jednu skúsenosť z pohotovosti v 1997, kedy som sa tam dopotácal dogrcaný s meningo-encefalitídou a oni ma poslali domov s paralenom a chrípkou, tak odvtedy si dávam bacha aj na názor odborníkov...

Rozvalia sa dvere, Slameník, na tomograf!

Poznáte? To je tá parádna vecička, na ktorej sa zvykne nabaliť predstavenstvo akejkoľvek nemocnice a investigatívni novinári potom zistia, že takéto dôležité fleky okupujú trošku dementní raperi a aj kvôli tejto záhadnej a na hlavu postavenej personalistike je to naše zdravotníctvo v takom stave, v akom je... Ďalšia fešanda v bielom plášti ma uložila na takú pričňu, zasa som mal blbú poznámku, ale tieto baby sú už zvyknuté asi na všetko. Nacúvalo to so mnou do takej diery, začalo to okolo mňa krúžiť, škoda, že som sa nespýtal, kam presne ma to teleportuje. Šľahla mi niečo do žily, vraj aby som sa rozžiaril, z repráku na mňa zhučala, že nedýchať!... Za pár minút bolo hotovo, vraj to presvieti človeka do poslednej molekuly. Stretol som tam toho chlapíka, ktorého otĺkli o tie dvere na príjme, ten už vedel, ktorá bije, ale vraj si to chceli potvrdiť... Jeho už brali na príjem, mňa nasmerovali do čakárne...

Prišiel som o piatej, je skoro polnoc, klientela sa prestriedala, možno aj druhá posádka nastúpila do služby. Hrám sa s mobilom, dám im ešte polhodinu a ak nič, tak idem domov. Už sa o mňa budú báť, veď ako vždy som nepovedal, kde trčím. Ráno musím do roboty, veď každý slušný človek musí ráno ísť pracovať... Ponoril som sa do krátkej úvahy, že títo zdravoťáci to musia mať radi, keď za pár šupov zošívajú verejnosť. Že asi by som mal častejšie chodiť na preventívky, všeobecne vykašľať sa na ľudí, ktorí ma iritujú. Samozrejme ich treba riadne zhučať, prirovnať ich k pohlavnému orgánu, poslať ich do pohlavného orgánu a celý ich genofond označiť za pohlavný orgán... A všetko s úsmevom!

Rozletia sa dvere, moja lekárka na mňa kuká, ako keby videla ducha, podľa kruhov pod očami som usúdil, že už ťahá aspoň druhú 24-rku vkuse. Ktovie, keby to zvládala až do rána, možno niečo paranormálne aj zažije... Možno bola aj rada, že ma vidí. Keby som zdrhol a ráno by jej šéf zistil, že som tu bol, tak by ju nepochválil, že ešte stále niekde behám po čerstvom vzduchu a neležím s infúziou na intenzívke. Hneď  ma začala ťahať do vyšetrovne... Že ako sa cítim, lebo až teraz došiel popis z CéTéčka... ospravedlňovala sa mi, že to tak dlho trvalo... Máte prúser, sadajte na vozík, musíme Vás okamžite hospitalizovať, na regres zabudnite...

„Ha, ja som vám všetkým vravel, že mi niečo je!“

Čo tým chcel básnik povedať?...

-        Nezbierajte štetky na ceste, aj vládny bavorák sa vie, vybúrať. Zvyšok bordelu sa potom pobije v nemocnici, bude škandál.

-        Neskúšajte pohladkať štrkáča. Keď vás sekne, sčernie z toho ruka.

-        Keď vás niečo bolí, kašlite na robotu a všetky pohlavné orgány vo vašom okolí.

-        Keď ste už v tej nemocnici, počkajte si. Určite sa dostanete na rad a určite vám niečo nájdu.

Vážení priatelia, prajem veľa zdravia a pekný deň

Peter Slamenik

Peter Slamenik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  175
  •  | 
  • Páči sa:  1 024x

"zvedavý cestovateľ, nepochopený básnik, hanblivý extrovert, diaľkový chodec, večný optimista, sklamaný idealista, trpezlivý čakateľ, hustý dobrodruh, opatrný horolezec, samouk histórie a beznádejný romantik" Zoznam autorových rubrík:  V zdravom tele z dravý duchVšeličoSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu