Alebo vypisovať na facebooku o tom, ako na nič nemáte čas.
Sexovať sa nedá celý večer a ako telo starne, už ani chlastať toľko nevydrží. Keď sa celý deň hrabem v technických normách a podobných lajstroch, tak ma už ani knižka moc neberie. Ani obrázková... Ešte by sa dalo ísť niečo zašportovať. Trošku pupok zhodiť a vysekať do toho Chorvátska. Ale po tridsiatich rokoch tréningu som rozbitý ako cigánska hračka, a tak som vôbec rád, že dýcham. Takže drvivá väčšina populácie sa ukrutne nudí. Ale ja nie... Ja si lepkám!
Aj vaše decko má ADHD?... Alebo podobné moderné neduhy, ktoré iba zakrývajú smutný fakt, že ten váš zázrak je nevychovaný, lenivý, znudený a okrem internetu ste v ňom neprebudili žiadny záujem?... Má sedem, nevie ani ceruzku zastrúhať, zručnosti, z ktorých učiteľka ruky zalamuje. Neobsedí, furt ho žerú mrle, po chvíľke už potrebuje nový impulz, pozornosť, inak má nervy a s ním je na prášky, aj celá domácnosť. Nezúfajte, existuje na to liek. Treba zamestnať ruky aj hlavu, vytrénovať trpezlivosť, funguje to v každom veku, čo hovoríte na vystrihovačku?... Veď všade vykrikujete, aký je ten váš šikovný, najlepší v triede... Hej? No tak teda ukáž, či vie narábať s nožničkami...
Ja viem, vždy viem, o čom točím... Ako chlapec som frčal ako motorová myš. Najväčšie namerané ADHD v histórii, stupnicu šlo rozdrapiť, také, že ma išlo až klepnúť. V takomto režime sa nedá dobre sústrediť. Poznáte to, naraz rozrobených desať vecí, ani jedna poriadne. A výsledky? V nedohľadne... Poznámky sa v žiackej kopili, ak som si nedal cigu za skleníkom, tak som sa neukľudnil. Sústrediť sa, ukľudniť, zamerať sa na detail, nevynechať ani jeden krok, zlepšenie garantujem. Ono sa to dá dokonca aj merať! Lepší kardiológ to vie vypočítať, z celodenného záznamu EKG, volá sa to variabilita frekvencie. Neguglite to, nepochopili by ste... Ale po lopate to zhrniem. Treba sa dať do kľudu, lebo vás klepne... Áno, stres zabil viac ľudí ako sociálna demokracia, cirkev a alkohol dohromady. No a na to naše skapíňajúce zdravotníctvo by som sa radšej nespoliehal. Platí to pre každého, najstaršie ročníky nevynímajúc. Okrem povinnej osem smerovky na Alzheimera, by nebolo od veci, trošku zapracovať na motorike. V každej zakladnej škole a domove dôchodcov by som pod sankciou zaviedol krúžok šikovných rúk!
Poďme na to...
To, že máte hrubé prsty, to nie je problém. To vôbec neznamená, že ste ako slon v porceláne. Práve naopak! Keď neskúsiš, neuvidíš. Ale keď budeš kupovať svojej starej, alebo mladšej, prsteň, všimni si aké majú zlatníci obrovské ruky. Alebo keď sa vám pokazí vodotrysk na digitálkach a pôjdete s tým do servisu. Tak potom tí hodinári. Budete prekvapení... Odjakživa sa hovorilo, že veľkým rukám patria malé veci... Napríklad môj modelársky mentor z detstva, ujo Jaro z dolného konca. Ten sa roky venoval plastovým modelom, vyhral sa s tým k dokonalosti. Vrchol bol, keď na prístrojovku stíhačky MIG 29, veľkosti šošovice, dokázal namaľovať výškomer. A ešte tam nalepil gyroskop. No a ten mal namiesto rúk také veslá, že na prvý pohľad by ste mu dali do ruky iba krompáč a lopatu. To ako fakt... No a keď natiahol facku jednému policajtovi, tak ten vecheť tvrdil, že ho zrazil autobus. A nedal si to vyhovoriť... Inak platí to aj opačne. Všetci premiéri, manažéri, generáli, prezidenti, tí majú ručičky ako malé deti. Ale tu opatrne, väčšina z nich je úplne ľavá. A tak aj tá republika potom vyzerá.
Pozor, je to neskutočný žrút času! Ako som spomínal, každý ho má fúru, kto tvrdí, že nie, tak klame. Ale keď sa necháte uniesť, tak hodiny fakt letia. A veľmi jednoducho sa môže stať, že nepôjdete do posilky. Alebo vám zatvoria obchod a gazdinka bude mať zasa reči. Na jednej strane síce bude rada, že ste doma, že sa neflákate s kámošmi po krčmách, bordeloch a herniach. Ale keď vás to drapne a budete v lepiacom tranze, tak môže okolo vás robiť aj premety. Iba v náušniciach... A vôbec vás to nevyruší. Lebo môžete akurát kompletovať podvozok! A to je výzva, ktorá si vyžaduje plné sústredenie! Najvyšší level je flexibilná náprava, synchrónne čapy. Tam treba dávať bacha, keď vám to blbo zaschne, tak celá stavba je v prdeli.
Je to ako každý koníček. Začínate so základom, časom naberáte vybavenie, materiál a skončíte s parádnym vercajchom. A aj ten treba sem tam oživiť... V našom papierovom svete sú najdôležitejšie, skúste hádať, nožničky. Ja som stará škola a používam chirurgické, rok výroby 1985. A ešte furt to strihá!... Ale v lekárni majú za dve éčka, tak mám aj náhradné. Pinzeta, orezávacie nože, lepidlá, oceľové pravítka... Kedysi sme rezali priamo na stole, všetci doma boli z toho nadšení, ale dnes sa dá zohnať na internete modelárska podložka. Nemôžem tu robiť reklamu, ale jeden chlapík má na eshope taký sortiment, tam sa dá zohnať všetko. Výplatu tam neoprášite ako na striptíze, investícia 50 eur na úvod úplne stačí... Špajdle, špáratká, nielen na nanášanie lepidla, ale aj na rôzne doplnky ako osky, konštrukcie, výstuže, lopaty. Časom budete mať zbierku drótikov, špendlíkov, gumičiek, včera som z kontajnera vylovil také cvočky a budem z toho robiť reflektor. Gazdinka dodá ihly, pilník na nechty a tie paličky, ktoré sa strkajú do ucha. Dva mesiace som riešil dilemu, ako zrobiť hydraulické hadice. Bol som z toho smutný, vlasy som si trhal... A našla nejaké gumičky s povrchovým výpletom, dokonalá imitácia. Veterník by si zaslúžila...
Ako začiatočník nepotrebujete veľa miesta. V závislosti od toho, koľko vám banka dopriala, ale aj v jednoizbáku sa dajú dosiahnuť výsledky. V mojom prípade okupujem jedálenský stôl. Keď od šporáku doletí info, že sa bude podávať večera, tak to viem všetko do minúty zbaliť. Nie som nadšený, ale nechcem dráždiť. Niektorí borci majú na to vyčlenené extra miestnosti, kde sa vedia perfektne rozložiť. Závisí aj od toho, akému modelárstvu sa venujú a aké techniky používajú. Papierový ako ja, nepotrebujú veľa ku šťastiu. Keď som ako chlapec robil napríklad aj raketové, tam sa brúsi, lakuje, toulén, kanagón, farby-laky a podobné veselé chuťovky. To vôbec nemôžete robiť v obývačke! To by sa hlava rodiny furt búrila a modelár potrebuje hlavne kľud.
Človek robí chyby. A aj autor vystrihovačky počíta s tým, že niečo bude treba opraviť, retušovať, aby to vyzeralo. Trošku sa s tým vyhrať... Ceruzky, fixky, pastelky, najväčší frajeri používajú temperové farby. Niektorí sú fakt umelci, vedia to dokonale zrobiť. Mne najviac vyhovujú tie lakové korektory. Niekedy sa v tom papierníctve viem celkom odreagovať.
Aj v našej komunite sa radi stretneme, posťažujeme, pochválime medzi sebou. Samozrejme aj široká verejnosť sa môže prísť pozrieť, ako sa nám darí. Kto vie, možno aj inšpirovať. Lebo starneme, no a tí mladí by iba ten tablet šúchali... Ale chceme si to aj rozdať a zistiť, kto z nás je najväčší borec. Napríklad každoročne v novembri súťažíme o Myjavský erb, kde prezentujeme na čom sme makali celý rok. Organizuje to miestna lepičská bunka, so záštitou primátora. Chvalabohu ministerstvo kultúry o nás nevie, lebo by nám to zrušili... Ešte iba jún, ale netreba to podceniť, ako som spomínal, čas letí ako blázon. Ja už dnes rozmýšľam, či sa pokúsim zabojovať v dvoch kategóriách. Nákladiaky, to je jasnačka, ale možno skúsim aj lietadlá...
Konkurencia je fakt vysoká, keď vidím aké parádičky sem tam vyskočia na facebooku, normálne sa hanbím za niektoré svoje výtvory. Ale tréning a prax robia majstra, takže veteránov môžem zatiaľ iba obdivovať. Ale pracujem na sebe, možno im časom šliapnem na pätu... Samozrejme, že sa učím od najlepších. To je správna cesta. Aj v športe mi do toho môže kecať iba olympionik alebo TOP desiatka na Európe. Kvôli inšpirácii som lajkol odber jednému ujovi, ktorý si svoju prácu natáča. Od neho som sa fakt dosť naučil. Ale nepohrdnem ani negatívnym komentárom...
Boli časy, že ponuka vystrihovačiek bola limitovaná na časopisy ABC, Kamarát a podobné plátky, ktoré formovali charakter socialistickej mládeže. V každom čísle uverejnili nejaký model. Nalepený som bol na tej mreži novinového stánku, hádal, čo tam bude tentokrát. A nadával, že kde sa fláka tetuška... Dokonca komunistický Ohník sem tam niečo vydal. Ako chlapec som musel odobrať jeden sovietsky časák a tam raz dávali Sputnik, Vostok a podobné hoaxy. V tej dobe boli nejaké vydavateľstvá, kde sa dalo zohnať zopár komplikovanejších modelov, na burzách a výstavách sa tiež dalo niečo vykšeftovať. Poliaci, Češi, dokonca aj tí ľudkovia za Dunajom, na tom boli, ako sa dalo čakať, samozrejme lepšie ako my. Jeden kamarát raz robil v západnom Nemecku. Doniesol mi plnú krabicu modelov v najlepšej kvalite. Skoro som sa rozplakal. Tri roky som mal čo robiť a doma mali odo mňa pokoj.
Dnes, keď si chcete trošku zalepkať, ponuka je neskutočná. Osobáky, nákladiaky, vojenská technika, lietadlá, lode, vlaky, veľa chalanov robí aj architektúru. Ale aj kopu netradičných vecí. Ak máte chuť, tak si môžete zložiť betlehem, pokémona, minule típek vyhodil do skupiny šmoulinku.
Jednoduché modely, tri štyri diely, žiadny problém ani pre tých najmenších. Alebo aj starších, tých ľavých. Celá škála obťiažností, tie najzložitejšie majú skoro 2000 dielikov. To je už iná prácička, v našom slangu, luxusné polepeníčko. Ale aj tie úplne triviálne kúsky sa dajú odfláknuť. Alebo namakať to tak, že porota na súťaži odpadne. Samozrejme, treba začať postupne, nie je dobrý nápad vrhnúť sa hneď na komplikovaný model. Každá vystrihovačka má svoj návod, autor vás bude sprevádzať počas celej stavby. Podrobne, krok za krokom, úplne pre každého, ako skrinka z Ikei.
Fantázii sa medze nekladú, nielen papier, ale plast, kov, guma, sklo, všelijako sa to dá vylepšiť. Ortodoxní lepiči, čistokrvní papieráci, akýkoľvek extra materiál nemajú radi. Ja osobne tiež idem na čisto, ale sem tam zhreším. Ale kategoricky sa vyhýbam extra doplnkom, ako sú napríklad laserom vypálené prkotinky alebo kúsky vytlačené na 3Dčku. To ani bohovi!... Vyzerá to fakt perfektne, ale človek cíti, že to ojekabátil... Je to niečo ako silikónové prsia... To tiež na prvý pohľad zaujme, ale skúste to chytiť a trošku sa s tým zahrať... Určite prídete aj na druhý deň, ale časom vás zasa pritiahne klasika.
Papierové modelárstvo ešte nikomu neublížilo. Ale po šiestich hodinách sa pristihnete pri tom, že vám puchnú členky a ste zhrbený, pokrčený, pokrútený ako paragraf. Treba na to mať dosť svetla, kukať na tie tenké čiary tiež nie je žiadna sranda. V prípade rezania tvrdších kartónov, treba dávať bacha na prsty. Nafetovať sa, to sa tiež treba dosť snažiť, ale podarilo sa mi...
A bacha na hlavu!... Lebo naši letci, majú rádiom ovládané vecičky. Počas zalietavačky a pilotnej skúšky, poznám zopár modelárov, ktorí na diaľku riadeným vetroňom, s rozpätím krídel dva metre, skoro prizabili psíčkara na lúke. Podľa toho, ako sa chechtal, tak asi mali nejaký vzájomný problém. Ešte som videl dron, ktorý nevybral manéver a narval to do okna. To je už príliš moderná zábavka, ale ak si to niekto postaví doma, tak klobúk dolu. A ešte jeden chlapec dostal priamy zásah. Ale to bola chyba štartového komisára, že na raketových rampách dopustil korzo ako na jarmoku.
Takže čo s načatým večerom?
Rozmýšľam, že večer k futbalu si dám decko vínka a trošku polepkám. Veď keď padne gól, tak vari zopakujú.
Vážení priatelia, nech to strihá a prajem pekný deň.
