Po dlhom váhaní, či sa podeliť s mojou včerajšou “milou” skúsenosťou s pánmi policajtami, som sa rozhodla, že minimálne za účelom svojich memoárovych zápiskov a prípadne šírenia osvety o reálnom stave našej zblúdilej spoločnosti, to bude vhodné.
Takže v sobotu v doobedných hodinách sme bohužiaľ po menšej dopravnej kolízii boli nútení privolať dopravných policajtov. To, že obetovali minimálne polhodinu svojho času na prehovaránie nás, aby sme sa s drzým, agresívnym a arogantným vodičom radšej dohodli (veď im to bude trvať minimálne 50 minút kým prídu - ani tento pokus odradiť nás bohužiaľ nevyšiel) a že keď sa im už teda uráčilo prísť na miesto nehody so slovami “no čo je také súrne, že musíte obťažovať (!) políciu v sobotu doobeda” necháme teraz bokom. Ale jednoznačne to korešponduje s heslom “pomáhať a chrániť” však, páni policajti. Nebojte, dnes sú už takmer všetky zameškané diely seriálov dostupné na internetových archívoch, nič nezmeškáte kvôli hŕstke otravných občanov.
Dostávame sa po obhliadke nehody teda k tej najzaujímavejšej časti. Chudák pán policajt totižto keď uvidel môj občiansky preukaz s miestom narodenia “New York, Manhattan” div, že neomdlel od pohoršenia na mieste a nezošediveli mu aj tie posledné tri vlásky na hlávke. Tak som sa teda od fundovaného dopravného policajta, jednoznačne so vzdelaním minimálne z histórie ak nie aj z medzinárodnych vzťahov, dozvedela o “amerických imperialistoch, ktorí vedú vojny všade po svete” a “keby mali byť trestaní za všetky vojny, v ktorých boli, už dávno nikdy nesúťažia na OH”. A ešte mi milo poradil “aby som sa tam vysťahovala naspäť”. Ďakujem, po rozhovore s vami určite zvážim! Čím som si tento zaujímavý výklad zaslúžila nevedno. No tak tu zaúradovali propaganda a dezinformácie kvalitne, čo sa však bojím ešte viac, že toto bola iba vzorka našej zmätenej spoločnosti.
Ale pekne po poriadku - americký prezident nikdy nenariadil anexiu cudzieho územia a ani nepoprel existenciu iného národa. Celkom si vystačia s vlastným územím. Nerozhodol sa vziať inému národu právo na existenciu štýlom “s nami alebo vôbec” a americkí vojaci nerabovali, nezabíjali, neznásilňovali a necítili ani - čuduj sa svete - napríklad potrebu opaľovať pracovníkom jadrových elektrární prsty v grile - aj keď sa vám všemožne budú snažiť na infovojnách a kulturblogoch nahovoriť opak. NATO zakročilo v Juhoslávii kvôli prelievaniu krvi a etnickým čistkám na Albáncoch a USA v Iraku kvôli nebezpečnému rozpínaniu Saddama Husseina na Blízkom východe, keďže po jeho invázii na Kuwait v roku 1990 si s ním OSN, podobne ako s Ruskom po ich anexii Krymu, nevedelo dať rady. Ale o funkčnosti tohto “spoločenstva” možno niekedy inokedy. Nebudem tu ani rozpytvávať historické udalosti, pretože každý, kto ma záujem o objektívne a historické fakty, vie použiť internet a hľadať a čítať. Skôr sa desím kam sa uberajú slovenskí občania so svojou krajinou, v ktorej žijem aj ja ako slovenský občan. Najprv agresorovi, ktorí zaútočí na homosexuálny pár policajti povedia, veď aby neprovokovali a nebozkávali sa na verejnosti, potom sa idú odbavovať na amerických občanoch a čo bude ďalšie? Čo bude po predčasných voľbách 30.septembra? Budem aj ja musieť utekať zo Slovenska ako moji rodičia pred 1989? Politológovia, novinári, uvedomelí politici bijú na poplach už dlhšie, ale kto si to neskúsi na vlastnej koži neuverí. Slovenská spoločnosť zišla z cesty a vezie sa pohodlne na vlne bludov a hoaxov, veď kým rakety nelietajú nad našimi sídliskami a v centre nemáme (opäť) ruské tanky, nevadí. Hlavne, aby sme mali teplo a nedeľnú polievku s rezňom. Akosi rýchlo sme zabudli na dve dekády ruskej okupácie. Voľme s rozumom, kým sa ešte tento strašný vývoj dá zvrátiť.
Všetkým peknú nedeľu a dobrú chuť k nedeľnému obedu, ak ste sa dostali až sem.
