Čoskoro budem mať 13. Mnohí to považujú za nešťastné číslo – ich problém. Pre mňa je skvelé. Už som skoro dospelý. Doteraz som bol decko. Takže už mám jeden krížik. Že jeden krížik ešte nič neznamená? Stihol som toho požehnane.
Už začiatok mojej cesty bol skvelý. Doktor Harbulák, pomohol mojim rodičom k tomu, aby som vôbec prišiel na svet. Čakali na to 9 rokov. No nie je to skvelé, že sa to podarilo?
V brúšku som sa tešil na svet tak veľmi, že som sa narodil o 10 týždňov skôr. Kilák, ako vravia deťom, ktoré majú pôrodnú hmotnosť ako balík cukru. Ale prežil som. Skvelé!
Rodičom nedávali veľkú šancu, že budem v poriadku. Dvakrát zlyhanie pľúc, srdcová zástava, krvácanie do mozgu... Vraj možno nebudem chodiť, rozprávať... nik nevie, aké to bude mať následky. Napriek tomu sa o mňa doktori i sestričky na Antolskej skvele starali a vypiplali ma za 10 týždňov na 2,5kilového chlapíka. Skvelé!
Ďalšie roky nám pomáhali páni doktori, doktorky a sestričky všade: na obvode, v centre Harmony, v sanatóriu v Dolnom Smokovci... Pri cvičení „Vojtovky“ som reval ako tur, ale mama je skvelá. Uvoľnila moje stuhnuté svalstvo a ja som začal fungovať. Skvelé!
Pri všetkýh tých vyšetreniach a odberoch krvi som svojím „slávičím“ spevom skoro zvalil nemocnice, ale našli čo mi chýba a začali liečiť astmu. Prestal som sa dusiť. Skvelé!
V sanatóriu Dialóg ma pripravili tak, že som mohol nastúpiť do „normálnej“ školy. Skvelé!
Pani učiteľka v prvej triede špecializovanej na deti s logopedickými poruchami mi nasádzala poznámok a pätoriek... Aj keď to mame prišlo nepedagogické, ja si myslím, že to bol skutočne špeciálny pedagóg na správnom mieste. Používala presne opačné metódy ako odporúčali psychológovia a napriek tomu ma to nezlomilo ako by predpokladali. Naopak, podľa hesla: „Čo nás nezabije, to nás posilní“ som dokázal, že do špeciálnej triedy nepatrím. Je to skvelé!
Vedeniu školy, kde som chodil, vedome prehliadalo šikanu. Tak sa vraj hovorí tomu, keď Vás spolužiak drží na záchode za uši pri záchodovej mise, kým sa on sám nevykadí, alebo bitke v kríčkoch na školskom dvore, po ktorej som mal týždeň krvavé podliatiny na krku od škrtenia... Vraj sa to nerieši na polícii. Rovnako ma to zocelilo. Mama vraví, že až priveľa. Vďaka tomu dnes chodím do inej školy, kde som si našiel množstvo kamarátov. To je skvelé!
Pani doktorka Horáková mi odporučila novú školu. Som integrovaný v bežnej triede. Nedokonalosťou systému sa stalo, že sa dokonca učím 3 cudzie jazyky! Skvelé!
Vravíte, že je to všetko málo na to, aby bol svet pre mňa skvelý? Dobre, že ste mi to pripomenuli, ja totiž stále na niečo zabúdam...
Mám krásnu rodinu, sestričku, psa, rybičky...
Mám známku z angličtiny a španielčiny, i keď trojku.
Zložil som skúšky v karate na 8. kyu.
Začal som chodiť na tenis, lyžujem, bicykujem...
Pani primárka mi vysadila kortikoidy, ktoré som užíval 6 rokov.
Každý mesiac rastiem o 1 centimeter.
Jednoducho skvelééééé.
A čo som si doprial k narodeninám ja? Počas dovoleniek – stanovačky som vystúpil na 3 slovenské „dvojtisícovky“ – Chopok, Dereše a Predné Solisko (Ďumbier som si nechal na tento rok)
SOM SKVELÝ.
V mene Jakuba mamina. Pre všetky maminy k ich dnešnému sviatku. Pre toto sa oplatí byť mamou.
