Nákupy "z druhej ruky" ma začali zaujímať keď sa mi narodil syn. Veľa vecí som takto získala, a potom, ako malý rástol, tie nepotrebné som zas „posúvala ďalej". Kupujúci boli rôzni. Niektorí bezproblémoví, iní sa snažili vyjednávať. Pár z nich bolo dokonca veľmi vtipných. „Dobry den, mojej dcere sa velmi pacia tie topanky, ktore predavate, ale som v zlej financnej situacii, preto vas chcem poprosit ci by ste mi ich nemohli darovat." Kto už dnes nie je v zlej finančnej situácii?
Nedávno som predávala detský kočík. Nie preto, že by mi v pivnici zavadzal, ale preto, že som ho už nepotrebovala a hodilo by sa mi nejaké to euro navyše. Jeho pôvodná cena bola 350 €, teraz som ho ponúkala za 100 €. Veľa? Podotýkam, že bol používaný minimálne a vo výbornom stave. Niektorí poobzerali a odišli. Iní sa zdržali aj hodinu, sledovali každý detail a nakoniec vyhlásili: „70 eur a berieme ho hneď. Predsa len má pár škrabancov a plastových súčiastok." Povedala som im, že ak chcú kvalitný kočík bez škrabancov a umelej hmoty, môžu si kúpiť značkový za 1500 eur.
Najlepší bol tento mail: „narodilo sanam babetko stale place bo nema kocik nemame mu za co mu kupyt kocik dostavam len matersku s tej musme kupovat plienki a mlieko babetko stale place byvame u rodicou prosm vas ak ten kocik nepotrebujete mohly biste my ho poslat postou my auto nemame prosim vas pomoste nam..." No, kto by sa nezľutoval? Mala som pripravenú odpoveď: „Milá pani, tiež žijeme iba z materskej, som slobodná mamička a platím hypotéku na byt. Keby som ho chcela darovať a nepotrebovala tie peniaze, nepredávam ho ale dám rovno kamarátke. A čo príspevok pri narodení dieťaťa, ten ste nedostali?..." Nakoniec som to vzdala.
Ďalšia správa: „dobry den za 50 eur ho berem hned". Tak som si povedala: „dnes už žiadne maily nečítam!" A napíšem si inzerát: „Som v zlej finančnej situácii, nemôžte mi niekto niečo darovať? Hlavne nepoškodené a najlepšie nové. Všetkým vopred ďakujem!" Alebo sa nad všetkým len zasmejem a nenechám si pokaziť deň.
